Hubblov vesmírny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Spider 001757 (diskusia | príspevky)
referencia
Vegetator (diskusia | príspevky)
ref
Riadok 7:
| iné_názvy =
| cospar = 2009-026A
| katalóg = 20580
| dátum_štartu = [[24. apríl]] [[1990]] 12:33:51 (UTC)
| miesto_štartu = [[Kennedyho vesmírne stredisko|Kennedy]] [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|LC-39B]]
Riadok 13:
| dĺžka_misie =
| zánik = odhad 2030 – 2040 (2020 – 2032 ak by vstúpil do atmosféry)
| hmotnosť = 11 110 [[kilogram|kg]] (pri štarte)<br>12 247 kg po SM4<ref name="QuickfactsAbout">{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = HubbleAbout Essentials:the Hubble QuickSpace FactsTelescope
| url = https://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/story/index.html
| url = http://hubblesite.org/the_telescope/hubble_essentials/quick_facts.php
| vydavateľ = hubblesite.orgNASA
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-08-1422
| miesto =
| jazyk =
Riadok 29:
| orbitálna_hmotnosť =
| štartovacia_hmotnosť =
| rozmery = 13,2 m × 4,2 m<ref name="QuickfactsAbout"/>
| energia = 2 800 watov
| stránka = [http://hubble.nasa.gov hubble.nasa.gov]
| umiestnenie = extrémne riedke horné časti atmosféry
Riadok 36:
| výška = {{km|560|m}}<ref name="pecha" />
| doba_obehu = 97 min
| obežná_rýchlosť = 27 300 km/h
| typ_ďalekohľadu = [[Ritchey-Chrétien]] reflektor optický, ultrafialový a blízky infračervený
| vlnová_dĺžka =
Riadok 102:
| dátum prístupu = 16.8.2018 }}</ref>
 
História Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu sa začala písať už v roku [[1946]], kedy astronóm [[Lyman Spitzer]] publikoval článok nazvaný ''Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme''. V ňom pojednávalpísal o dvoch hlavných výhodách, ktoré by mali vesmírne observatória oproti pozemským. Prvou bolo, že uhlové rozlíšenie (najmenšia vzdialenosť, pri ktorej môžu byť objekty jasne rozlíšiteľné) by bolo limitované iba [[Difrakcia|difrakciou]], na rozdiel od [[Turbulencia|turbulencií]] v [[atmosféra|atmosfére]], ktorá zapríčiňuje blikanie [[hviezda|hviezd]] a je astronómom známe ako "seeing"„seeing“. Vtedy boli pozemské teleskopy typicky limitované rozlíšením 0,5 – 1,0 uhlových sekúnd, v porovnaní s teoretickým difrakčným obmedzením okolo 0,1 uhlovej sekundy pre teleskopy so zrkadlom {{m|2.5|m}} v priemere. Druhá hlavná výhoda by bola, že vesmírny ďalekohľad by mohol pozorovať infračervené a [[ultrafialové žiarenie]], ktoré inak silne pohlcuje atmosféra.
 
Spitzer zasvätil veľkú časť svojej kariéry tomu, aby bol vesmírny ďalekohľad vyvinutý. V roku [[1962]] správa americkej [[Národná akadémia vied|Národnej akadémie vied]] odporučila vývoj vesmírneho ďalekohľadu ako časť [[vesmírny program|vesmírneho programu]] a v roku [[1965]], bol Spitzer vymenovaný do čela komisie, ktorá mala za úlohu definovať [[veda|vedecké]] ciele pre veľký vesmírny ďalekohľad.
 
Postupne sa rozvíjajúca [[kozmonautika]] začala slúžiť astronómii v malom už po [[Druhá svetová vojna|Druhejdruhej svetovej vojne]], keď vedci našli použitie pre vynálezy [[raketa|raketovej]] technológie, ktorá sa dostala do popredia záujmu. V roku [[1946]] bolo prvýkrát získané [[Ultrafialové žiarenie|ultrafialové]] [[elektromagnetické spektrum|spektrum]] [[Slnko|Slnka]] z výšky {{km|88|m}} pomocou prístrojov umiestnených v trupe rakety.<ref>{{Cite book
| author = Baum, W. A. and Johnson, F. S. and Oberly, J. J. and Rockwood, C. C. and Strain, C. V. and Tousey, R.
| title = Solar Ultraviolet Spectrum to 88 Kilometers
Riadok 114:
}}</ref> [[Slnečné observatórium]] obiehajúce okolo Zeme bolo vypustené v roku [[1962]] [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] ako časť vesmírneho programu [[Ariel (družica)|Ariel]] a v roku [[1966]] svet zažil vypustenie prvého [[Obiehajúce astronomické observatórium|Obiehajúceho astronomického observatória]] (OAO) vesmírnou agentúrou [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]. Batéria misie OAO-1 zlyhala po troch dňoch, čím aj skončila celá misia, ale nasledujúca misia OAO-2 uskutočňovala ultrafialové pozorovania hviezd a [[galaxia|galaxií]] od jej štartu v roku [[1968]] až do roku [[1972]], ďaleko za hranicou jej pôvodne plánovanej životnosti jedného roka.
 
Misie OAO ukázali, akú dôležitú úlohu v astronómii by mohli zohrávať pozorovania z vesmíru. V roku [[1968]] sa zrodili smelé plány NASA pre vývoj zrkadlového ďalekohľadu, tzv. [[reflektor (astronómia)|reflektora]] s {{m|3|m}} v priemere, známom ako ''Veľký obiehajúci ďalekohľad'' alebo ''Veľký vesmírny ďalekohľad''. Dátum jeho štartu bol navrhnutý na rok [[1979]]. Tieto plány zdôrazňovali potrebu servisných misií s ľudskou posádkou k teleskopu, aby bolo zaručené, že taký na financie náročný projekt, bude mať príslušne dlhú životnosť. Paralelne vyvíjané plány pre znovupoužiteľné [[kozmický raketoplán|kozmické raketoplány]] naznačovali, že technológia, ktorá umožní servisné lety k ďalekohľadu, bude čoskoro dostupná.<ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Spitzer
| Meno = Lyman
Riadok 130:
 
=== Hľadanie prostriedkov ===
Pokračujúci úspech programu OAO podporil zväčšujúci sa [[konsenzus]] medzi astronomickou komunitou, že Veľký vesmírny ďalekohľad (skratka LST – z anglického originálneho názvu Large Space Telescope) by mal byť hlavným cieľom. V roku [[1970]] NASA vytvorila dve komisie: Jednu pre konštrukčnú časť projektu vesmírneho teleskopu, a druhú pre stanovenie vedeckých cieľov projektu. Po ustanovení komisií, sa NASA stretla s ďalšou prekážkou: Zohnať [[financie]] pre ďalekohľad, ktorý mal byť oveľa drahší ako ktorýkoľvek teleskop na zemskom povrchu. [[Kongres]] [[Spojené štáty|Spojených štátov]] sa pýtal na mnohé aspekty navrhovaného rozpočtu pre teleskop a vynútil si škrty v rozpočte pre plánovacie fázy, ktoré sa v tom čase skladali z veľmi detailných štúdií potenciálnych nástrojov a technického vybavenia pre ďalekohľad. V roku [[1974]] škrty vo [[verejné výdavky|verejných výdavkoch]] podnietené prezidentom [[Gerald Ford|Geraldom Fordom]] viedli Kongres k zrušeniu celého financovania projektu vesmírneho teleskopu.<ref>{{Harvbz|Spitzer|1979|Pr=|St=33 – 34}}</ref>
 
Odpoveďou na tento krok bol v [[Spojené štáty|USA]] začiatok celonárodného lobbistického úsilia za ďalekohľad koordinovaného astronómami. Mnohí astronómovia sa stretli s kongresmanmi a [[senátor]]mi osobne a popri tom sa organizovali kampane v písaní listov zodpovedným štátnikom. [[Národná akadémia vied]] vydala správu zdôrazňujúcu potrebu vesmírneho teleskopu, až nakoniec Senát Spojených štátov súhlasil s priznaním polovice čiastky, ktorú pôvodne kongres zamietol.
 
Problémy s financovaním viedli k redukciám v projekte. Pôvodne navrhovaný priemer zrkadla sa znížil z {{m|3|m}} na {{m|2.4|m}}. Táto redukcia sa však neuskutočnila len z dôvodu ušetrenia nákladov, ale aj preto, aby sa umožnila kompaktnejšia a efektívnejšia konfigurácia pre technické vybavenie ďalekohľadu. Navrhnutý {{m|0.5|m}} predchodca teleskopu, ktorý mal slúžiť na otestovanie systémov použitých na hlavnom teleskope, bol zrušený. Rozpočtové záležitosti tiež naznačili nutnosť spolupráce s [[Európska vesmírna agentúra|Európskou vesmírnou agentúrou]]. ESA súhlasila s dodávkou niekoľkých prístrojov pre teleskop, medzi inými aj [[solárny panel|solárnych panelov]]. ESA tiež uhradila približne 15 % nákladov za to, že [[Európa|európskym]] astronómom bude garantovaný aspoň 15 % pozorovací čas na teleskope.<ref>"Memorandum of Understanding Between The European Space Agency and The United States National Aeronautics and Space Administration", dostupné [https://history.nasa.gov/SP-4407/vol5/ExploreUnknown.pdf ''NASA SP-2001-4407: Exploring the Unknown''], Chapter 3, Document III-29, s. 671.</ref> Kongres napokon schválil financovanie 36 000 000 [[USD]] na rok [[1978]] a konečne sa mohlo vážne začať s návrhom LST, pričom sa počítalo so štartom v roku [[1983]].<ref>{{Harvbz|Spitzer|1979|Pr=|St=34}}</ref> Začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] bol teleskop pomenovaný po [[Edwin Powell Hubble|Edwinovi Hubblovi]], objaviteľovi [[Rozpínanie vesmíru|rozpínania vesmíru]].<ref>{{cite web |url=http://hubble.nasa.gov/overview/conception-part3.php |title=The path to the Hubble Space Telescope |publisher=NASA}}</ref>
 
=== Konštrukcia ===
Riadok 191:
 
[[Súbor:Diagram of Hubble's orbit.jpg|thumb|right|Kvôli nízkej obežnej dráhe zakrýva Zem množstvo vesmírnych objektov počas obehu ďalekohľadu.]]
STScI má na starosti plánovanie pozorovaní, čo je jedna z pomerne náročných úloh.<ref>Primer, {{Harvbz|Rose|2011|Pr=Chapter 2.|St=}}</ref> Hubblov ďalekohľad obieha Zem na nízkej obežnej dráhe, takže je v dosahu raketoplánov, ktorých [[astronaut]]i majú za úlohu opravovanie nefunkčných prístrojov. Znamená to však, že Zem zakrýva množstvo vesmírnych objektov po takmer polovicu obežného času ďalekohľadu. Pozorovania nemôžu prebiehať ani vtedy, keď teleskop prelieta ponad [[Juhoatlantická anomália|Juhoatlantickú anomáliu]] kvôli zvýšenej úrovni [[radiácia|radiácie]]. Taktiež existujú značne rozsiahle oblasti oblohy (tzv. [[van Allenove radiačné pásy|radiačné pásy]]) v okolí Slnka, [[Mesiac]]a a [[Zem]]e. Rozsah "zakázanej" oblasti v okolí Slnka je až 50°, aby sa OTA nedostala do kontaktu s priamym slnečným svetlom. Z tohto dôvodu je napríklad vylúčené pozorovanie [[Merkúr]]u. Kvôli FGS sa ďalekohľad musí vyhýbať aj svetlu odrazenému od Zeme a Mesiaca. Pozorovanie týchto dvoch objektov je možné len vtedy, keď je FGS vypnuté. V počiatkoch misie ďalekohľadu slúžili pozorovania Zeme na vyrovnávanie jasových gradientov snímok pre WFPC1. V rovine obežnej dráhy ďalekohľadu existujú však aj tzv. oblasti nepretržitého pozorovania (continuous viewing zone, skrátene CVZ), široké zhruba 90°, v ktorých sa dajú vesmírne objekty pozorovať dlhší čas. Kvôli [[precesia|precesii]] dráhy sa poloha CVZ mení s periódou 8 týždňov. Počas pozorovaní v CVZ môže jas Zeme dosahovať dlhšiu dobu značne veľké hodnoty, pretože [[limbus]] planéty býva v určitých oblastiach CVZ široký až okolo 30°.
 
Obežná dráha Hubblovho ďalekohľadu zasahuje až do najvyšších vrstiev atmosféry, pričom dochádza pri obehu ďalekohľadu okolo Zeme k nepredvídateľným zmenám. Hustota týchto vrstiev sa mení v závislosti od mnohých faktorov, preto nie je možné vopred predpovedať presnú dráhu ďalekohľadu. Odchýlka pri predpovedi dráhy na najbližších 6 týždňov môže narásť až na {{km|4000|m}} v horizontálnom smere. Plán pozorovania sa z toho dôvodu vypracúva len niekoľko dní vopred.<ref>Diane Karakla, Editor and Susan {{Harvbz|Rose,|2011|Pr=section Technical Editor (2004)2. ''HST Primer for Cycle 14''2.3|St=11}}</ref>
 
Technickú údržbu ďalekohľadu má na starosti NASA spolu s Goddardovým strediskom pre vesmírne lety sídliacim v [[Greenbelt]]e, v štáte Maryland, {{km|48|m}} južne od STScI. Správnu prevádzku ďalekohľadu monitorujú nepretržite, 24 hodín denne, štyri tímy letových kontrolórov, spolu tvoriace [[Tím letovej prevádzky Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu]] (Hubble's Flight Operations Team).<ref>{{cite web |url=http://www.nasa.gov/pdf/206047main_STOCC-FS-2007-09-090_12_4.pdf |title=Hubble Space Telescope Servicing Mission 4 Space Telescope Operations Control Center |publisher=NASA}}</ref>
Riadok 325:
=== Servisná misia 4 ===
[[Súbor:STS-125 patch.svg|left|thumb|120px|Emblém misie STS-125, poslednej servisnej misie k Hubblovmu ďalekohľadu]]
Ďalšia oprava bola naplánovaná na február 2005, ale [[Havária raketoplánu Columbia|havária Columbie]] v roku [[2003]] mala následky aj pre program servisu Hubbla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Ďalšia oprava bola naplánovaná na február 2005, ale [[Havária raketoplánu Columbia|havária Columbie]] v roku [[2003]] mala následky aj pre program servisu Hubbla.<ref>[http://www.stsci.edu/resources/sm4meeting.html Servisná misia 4 k Hubblu zrušená]</ref> Riaditeľ NASA Sean O'Keefe rozhodol, že všetky nasledujúce misie raketoplánov musia byť schopné dosiahnuť bezpečné útočisko na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]], ak by sa počas letu vyskytol nejaký neočakávaný a vážny problém. Lenže obežné dráhy ISS aj teleskopu boli tak rozdielne, že pre raketoplán v problémoch, mieriaci pôvodne k Hubblovi, by bolo nemožné dosiahnuť ISS. Toto rozhodnutie však bolo napadnuté mnohými astronómmi, ktorí argumentovali, že Hubble je natoľko cenný pre vedu, že si zaslúži trochu rizika. To, že plánovaný nástupca, [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|ďalekohľad Jamesa Webba (JWST)]], nebude podľa vtedajších odhadov k dispozícii skôr než v roku [[2018]] a fakt, že JWST sa nebude nachádzať na nízkej obežnej dráhe (a preto nemôže byť v prípade potreby ľahko opravený), iba zvyšovalo tlak na vykonanie tejto servisnej misie. Zároveň si ale túto servisnú misiu nikto z astronómov neželal, pokiaľ by sa mala čerpať z rozpočtu pre JWST.
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Servicing Mission 4 Cancelled
| url = https://archive.is/20120530063454/http://www.stsci.edu/resources/sm4meeting.html
| dátum vydania = 16. 1. 2004
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = STScI
| miesto =
| jazyk =
Ďalšia oprava bola naplánovaná na február 2005, ale [[Havária raketoplánu Columbia|havária Columbie]] v roku [[2003]] mala následky aj pre program servisu Hubbla.<ref>[http://www.stsci.edu/resources/sm4meeting.html Servisná misia 4 k Hubblu zrušená]}}</ref> Riaditeľ NASA Sean O'Keefe rozhodol, že všetky nasledujúce misie raketoplánov musia byť schopné dosiahnuť bezpečné útočisko na [[Medzinárodná vesmírna stanica|Medzinárodnú vesmírnu stanicu]], ak by sa počas letu vyskytol nejaký neočakávaný a vážny problém. Lenže obežné dráhy ISS aj teleskopu boli tak rozdielne, že pre raketoplán v problémoch, mieriaci pôvodne k Hubblovi, by bolo nemožné dosiahnuť ISS. Toto rozhodnutie však bolo napadnuté mnohými astronómmi, ktorí argumentovali, že Hubble je natoľko cenný pre vedu, že si zaslúži trochu rizika. To, že plánovaný nástupca, [[Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba|ďalekohľad Jamesa Webba (JWST)]], nebude podľa vtedajších odhadov k dispozícii skôr než v roku [[2018]] a fakt, že JWST sa nebude nachádzať na nízkej obežnej dráhe (a preto nemôže byť v prípade potreby ľahko opravený), iba zvyšovalo tlak na vykonanie tejto servisnej misie. Zároveň si ale túto servisnú misiu nikto z astronómov neželal, pokiaľ by sa mala čerpať z rozpočtu pre JWST.
 
Tlak na servisnú misiu sa zvyšoval, do boja sa zapojili senátori, tisíce listov školákov zaplavili [[George W. Bush|Bushovu]] administratívu. Z Hubbla sa stal národný symbol, ktorý bolo nutné stoj čo stoj zachrániť.<ref>[http://mikulski.senate.gov/record.cfm?id=231696{{Citácia Bojelektronického za záchranu Hubbla]</ref>dokumentu
| priezvisko = Mikulski
| meno = Barbara
| odkaz na autora = Barbara Mikulski
| titul = Mikulski Vows To Fight For Hubble
| url = https://web.archive.org/web/20080430100658/http://mikulski.senate.gov/record.cfm?id=231696
| dátum vydania = 7. 2. 2005
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ =
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
Nový riaditeľ NASA, Michael D. Griffin oznámil krátko po svojom menovaní, že prehodnotí zrušenie servisnej misie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Nový riaditeľ NASA, Michael D. Griffin oznámil krátko po svojom menovaní, že prehodnotí zrušenie servisnej misie.<ref>[http://www.msnbc.msn.com/id/15489217/ Nový riaditeľ prehodnocuje rozhodnutie zrušenia servisnej misie č.4]</ref> Po sérii simulácií, plánovania a príprav Griffin nakoniec v októbri 2006 dal definitívne zelenú prípravám na misiu, naplánovanú na október 2008. Porucha na hlavnom dátovom prístroji Hubblovho teleskopu<ref>[http://www.sciencenews.org/view/generic/id/37004/description/Hubble_suddenly_quiet Hubble sa náhle odmlčal]</ref> však ešte pozdržala štart misie. Museli sa vykonať prípravy a plán na výmenu aj tohoto zariadenia, inak by celá misia nemala zmysel.
| priezvisko = Boyle
| meno = Alan
| odkaz na autora =
| titul = NASA gives green light to Hubble rescue
| url = http://www.msnbc.msn.com/id/15489217/
| dátum vydania = 31. 10. 2006
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = MSNBC
| miesto =
| jazyk =
Nový riaditeľ NASA, Michael D. Griffin oznámil krátko po svojom menovaní, že prehodnotí zrušenie servisnej misie.<ref>[http://www.msnbc.msn.com/id/15489217/ Nový riaditeľ prehodnocuje rozhodnutie zrušenia servisnej misie č.4]}}</ref> Po sérii simulácií, plánovania a príprav Griffin nakoniec v októbri 2006 dal definitívne zelenú prípravám na misiu, naplánovanú na október 2008. Porucha na hlavnom dátovom prístroji Hubblovho teleskopu<ref>[http://www.sciencenews.org/view/generic/id/37004/description/Hubble_suddenly_quiet Hubble sa náhle odmlčal]</ref> však ešte pozdržala štart misie. Museli sa vykonať prípravy a plán na výmenu aj tohoto zariadenia, inak by celá misia nemala zmysel.
 
[[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] napokon naposledy k Hubblovi vyštartoval v máji 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
[[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] napokon naposledy k Hubblovi vyštartoval v máji 2009.<ref>[http://www.nasa.gov/home/hqnews/2008/dec/HQ_08-320_Hubble_May2009.html Posledné randezvous s Hubblom]</ref> Počas misie bol vymenený pokazený dátový záznamník (kvôli ktorému sa misia zdržala), opravené systémy AC3 a STIS, nainštalované lepšie niklo-vodíkové batérie a vymenený celý rad menších dielov. Taktiež boli nainštalované nové komponenty – širokouhlá kamera 3 (WFC3), spektrograf pôvodu vesmíru (Cosmic Origins Spectrograph – COS)<ref>[http://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/science/ero_images.html Nové zariadenia na skúmanie pôvodu vesmíru namontované do Hubblovho vesmírneho teleskopu]</ref> a nový systém na priblíženie a zachytenie pre budúcu plánovanú akciu, pri ktorej bude Hubble zachytený a dopravený do atmosféry na riadený zánik.<ref>[http://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/servicing/SM4/main/SCRS_FS_HTML.html Hubblov vesmírny teleskop na svojej poslednej ceste]</ref> Práce a opravy na teleskope boli úspešne dokončené a predĺžili jeho životnosť. Odhad z roku 2014 hovorí, že k ukončeniu misie by malo dôjsť najneskôr v roku 2021,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = NASA Sets Target Shuttle Launch Date for Hubble Servicing Missio
| url = http://www.nasa.gov/home/hqnews/2008/dec/HQ_08-320_Hubble_May2009.html
| dátum vydania = 4. 12. 2008
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = NASA
| miesto =
| jazyk =
}}]</ref> Počas misie bol vymenený pokazený dátový záznamník (kvôli ktorému sa misia zdržala), opravené systémy AC3 a STIS, nainštalované lepšie niklo-vodíkové batérie a vymenený celý rad menších dielov. Taktiež boli nainštalované nové komponenty – širokouhlá kamera 3 (WFC3), spektrograf pôvodu vesmíru (Cosmic Origins Spectrograph – COS)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hubble Opens New Eyes on the Universe
| url = http://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/science/ero_images.html
| dátum vydania = 9. 9. 2009
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = NASA
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a nový systém na priblíženie (Soft Capture Mechanism – SCM) a zachytenie pre budúcu plánovanú akciu, pri ktorej bude Hubble zachytený a dopravený do atmosféry na riadený zánik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hubble Space Telescope Servicing Mission 4. The Soft Capture and Rendezvous System.
| url = https://www.nasa.gov/mission_pages/hubble/servicing/SM4/main/SCRS_FS_HTML.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu =
| vydavateľ = NASA
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Práce a opravy na teleskope boli úspešne dokončené a predĺžili jeho životnosť. Odhad z roku 2014 hovorí, že k ukončeniu misie by malo dôjsť najneskôr v roku 2021,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Pecha
| meno = Vladimír
Řádek 384 ⟶ 456:
== Prenos a spracovanie údajov ==
=== Prenos na Zem ===
Údaje získané ďalekohľadom sú v prvej fáze uložené priamo v teleskope. Keď bol Hubble vypustený, na uskladnenie údajov slúžili magnetofónové pásky. V priebehu servisných misií 2 a 3A nahradil tieto médiá pevný disk. Z paluby teleskopu sa údaje odosielajú na [[zemský povrch]] cez [[Tracking and Data Relay Satellite System|Sústavu satelitov pre prenášanie údajov]] (''Tracking and Data Relay Satellite System – TDRSS'') – systém satelitov na nízkej obežnej dráhe, ktoré môžu komunikovať so Zemou približne 85 % času jedného obehu. Údaje sa z ''TDRSS'' prenášajú na pozemné strediská; najprv do [[Goddardovo centrum pre vesmírne lety|Goddardovho centra pre vesmírne lety]] a potom finálne do [[Vedecký inštitút vesmírneho ďalekohľadu|Vedeckého inštitútu vesmírneho ďalekohľadu]] (''STScl''), kde sa archivujú.<ref>Primer, {{Harvbz|Rose|2011|Pr=section 7.|St=}}</ref> Každý týždeň sa z HST prenesie na Zem približne 120 GB dát.<ref>[http://hubblesite.org/the_telescope/hubble_essentials/quick_facts.php Fakty o Hubblovi]</ref>
 
=== Archivácia ===
Všetky údaje z Hubblea sú dostupné v [[archív]]e ''STScI''.<ref>{{cite web |url=http://archive.stsci.edu/hst |title=The Hubble Telescope |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref>. Údaje podliehajú po svojom vzniku jednoročnej ochrannej lehote, počas ktorej ich poskytujú len oprávneným osobám a astronómom. Oprávnené osoby z STScI môžu podľa okolností túto ročnú dobu skrátiť alebo predĺžiť.<ref>Primer, {{Harvbz|Rose|2011|Pr=section 7.2|St=}}</ref>
 
Pozorovania uskutočnené v tzv. ''Director's Discretionary Time'' sú z tejto ochrannej lehoty vyňaté a poskytnuté širokej verejnosti takmer okamžite. Kalibračné údaje sú taktiež prístupné krátko po získaní. Všetky údaje z teleskopu sa archivujú v grafickom formáte [[FITS]]. Ten je vhodný pre astronomické analýzy, nie však pre verejné použitie.<ref>Primer, {{Harvbz|Rose|2011|Pr=Chapter 7.|St=}}</ref> Vďaka existencii Projektu Hubblovo dedičstvo (''Hubble Heritage Project'') sú vybrané fotografie spracované do formátu [[JPEG]] a [[TIFF]]. Potom sa prezentujú širokej verejnosti.<ref>{{cite web |url=http://heritage.stsci.edu/ |title=The Hubble Heritage Project |publisher=STScI |accessdate=2008-04-26}}</ref>
 
=== Spracovanie ===
Astronomické údaje, zachytené na CCD čipoch, musia prekonať niekoľko [[kalibrácia|kalibračných]] krokov predtým, než sa dajú použiť pre astronomické analýzy. ''STScI'' vyvinul sofistikovaný software, ktorý automaticky kalibruje údaje, keď je o ne požiadané. Tento proces, pri ktorom počítače v priebehu výpočtového času kalibrujú údaje a zároveň vykonávajú iné aktivity, umožňuje, že aj žiadosti o veľké množstvo údajov sú vybavené a vrátené naspäť k žiadateľom do niekoľkých dní. Proces, v priebehu ktorého sa údaje kalibrujú automaticky, sa nazýva automatická kalibrácia údajov (''pipeline reduction''), a v stále väčšej miere sa využíva na hlavných pozemských observatóriách. Pokiaľ astronómovia chcú, môžu získať kalibračný program pre seba a vykonávať kalibráciu lokálne vo svojich strediskách. To sa hodí vo chvíľach, keď sú kalibračné kapacity vyťažené.<ref>Primer, {{Harvbz|Rose|2011|Pr=section 7.2.1|St=}}</ref>
 
=== Analýza ===
Údaje z teleskopu môžu byť analyzované pomocou mnohých rozdielnych programov. ''STScI'' presadzuje na mieru vyrobený software [[Systém na analýzu dát z vesmírneho ďalekohľadu]] (''Space Telescope Science Data Analysis System – STSDAS''), ktorý obsahuje všetky programy potrebné pre priebeh potrebnej redukcie na nespracovaných údajoch. Obsahuje tiež ďalšie prostriedky pre spracovanie astronomických údajov. Program je navyše upravený presne na formát údajov prichádzajúcich z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Tento software beží tiež ako modul [[Image Reduction and Analysis Facility]] (''IRAF''), populárneho počítačového programu pre spracovanie astronomických dát.<ref>Primer, Section{{Harvbz|Rose|2011|Pr=section 7.1.1|St=}}</ref>
 
== Význam pre verejnosť ==
Řádek 508 ⟶ 580:
| DátumPrístupu =
}}. Detaily o prvej servisnej misii.
*{{Citácia Harvard
| Priezvisko =
| Meno =
| PriezviskoEditora = Rose
| MenoEditora = Susan
| Titul = Hubble Space Telescope Primer for Cycle 25
| Kapitola =
| Vydavateľ = Space Telescope Science Institute
| Séria =
| Miesto =
| Rok = december 2011
| URL = https://wayback.archive-it.org/all/20131002082935/http://www.stsci.edu/hst/proposing/documents/primer/primer.pdf
| ISBN =
| ID =
| DátumPrístupu = 22.8.2018
}}
 
 
 
== Iné projekty ==