Európa (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Európa obieha okolo Jupitera v perióde troch a pol dňa, s orbitálnym polomerom približne 670 900 km. S [[excentricita|excentricitou]] iba 0,009 je samotná obežná dráha takmer kruhová a orbitálny sklon vzhľadom na rovníkovú rovinu Jupitera je malý, pripribližne 0,470°.<ref name="datasheet">{{cite web|url=http://www2.jpl.nasa.gov/galileo/europa/#overview |archive-url=https://web.archive.org/web/19970105180851/http://www.jpl.nasa.gov/galileo/europa/ |dead-url=yes |archive-date=5 January 1997 |title=Europa, a Continuing Story of Discovery |accessdate=9 August 2007 |work=Project Galileo |publisher=NASA, [[Jet Propulsion Laboratory]] |df= }}</ref> .<ref>{{cite web|title=Planetographic Coordinates |publisher=Wolfram Research |url=http://documents.wolfram.com/applications/astronomer/AdditionalInformation/PlanetographicCoordinates.html |date=2010 |accessdate=29 March 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090301191456/http://documents.wolfram.com/applications/astronomer/AdditionalInformation/PlanetographicCoordinates.html |archivedate=1 March 2009}}</ref> <ref name=Geissler>{{cite journal |last1=Geissler |first1=P. E. |last2=Greenberg |first2=R. |last3=Hoppa |first3=G. |last4=Helfenstein |first4=P. |last5=McEwen |first5=A. |last6=Pappalardo |first6=R. |last7=Tufts |first7=R. |last8=Ockert-Bell |first8=M. |last9=Sullivan |first9=R. |last10=Greeley |first10=R. |last11=Belton |first11=M. J. S. |last12=Denk |first12=T. |last13=Clark |first13=B. E. |last14=Burns |first14=J. |last15=Veverka |first15=J. |date=1998 |title=Evidence for non-synchronous rotation of Europa |journal=[[Nature (journal)|Nature]] |volume=391 |pages=368–70 |bibcode=1998Natur.391..368G |doi=10.1038/34869 |pmid=9450751 |issue=6665}}</ref>

Rovnako ako jej kolegovia Galileove satelity, Európa je vzhľadom na Jupiter vo viazanej rotácii. Jedna jej pologuľa je neustále čelínatočená k Jupiteru. Kvôli tomu je na povrchu Európy subjovičanský bod, z ktorého by Jupiter visel priamo nad hlavou. Najväčší poludník Európy je priamka pretínajúca tento bod, pretože mesiac je dôsledkom slapových síl v tomto smere trvalo vydutý, v stave trvalého "prílivu". Výskum naznačuje, že blokovanie prílivu nemusí byť plné, pretože sa navrhuje neynchrónna rotácia: EuropaEurópa sa točí rýchlejšie než obehne, alebo aspoň tak urobila v minulosti. To naznačuje asymetriu vo vnútornom rozdelení hmoty a že vrstva podpovrchovej kvapaliny oddeľuje ľadovú kôru od skalného interiéruvnútra.

Mierna excentricita obežnej dráhy Európy, udržovaná gravitačnými rušeniami odostatných sondyGalileových Galileomesiacov, spôsobuje, že stredoeurópskesubjovičanský miestobod osciluje okolo strednej pozície. KeďžeKeď Európa prichádza o niečo bližšie k Jupiteru, gravitačná príťažlivosť Jupitera na jej tepelo sa zvyšuje, čo spôsobuje, že Európa sa pretiahne smerom k nej a od neho. Keď sa Európa mierne posunie od Jupitera, gravitačná sila Jupitera klesá, čo spôsobuje, že Európa uvoľní späť do sférickejšej podoby a vytvára prílivy vo svojom oceáne.<ref name="Showman1997">{{cite journal|doi=10.1006/icar.1996.5669|last=Showman|first=Adam P.|author2=Malhotra, Renu|title=Tidal Evolution into the Laplace Resonance and the Resurfacing of Ganymede|journal=Icarus|volume=127|date=1997|issue=1|pages=93–111|

url=http://www.lpl.arizona.edu/~showman/publications/showman-malhotra-1997.pdf | format=PDF | bibcode=1997Icar..127...93S}}</ref> Orbitálna excentricita Európy je nepretržite čerpaná strednou pohybovou rezonanciou s Io. Prílivové ohýbanie spôsobuje, že vnútorné priestory Európy dávajú zdroj tepla, čo umožňuje, aby jeho oceán zostal kvapalný pri jazdepriebehu podpovrchových geologických procesov. Konečným zdrojom tejto energie je rotácia Jupitera, ktorú využíva Io prostredníctvom prílivu, ktorý vyvíja na Jupitera a prenesený do Európy a Ganymede na orbitálnu rezonanciu..<ref name="Showman1997" /><ref name="Moore2003">{{cite journal|last1=Moore|first1=W. B.|title=Tidal heating and convection in Io|journal=Journal of Geophysical Research|volume=108|issue=E8|page=5096|date=2003|issn=0148-0227|doi=10.1029/2002JE001943|url=http://adsabs.harvard.edu/full/1982MNRAS.201..415G|accessdate=2 January 2008|bibcode = 2003JGRE..108.5096M |citeseerx=10.1.1.558.6924}}</ref>

Vedci, ktorí analyzovali unikátne trhliny Európy, našli dôkazy o tom, že sa pravdepodobne v určitom okamihu pravdepodobne otáča okolo naklonenej osi. Ak je to správne, vysvetľuje to mnohé z funkciívlastností Európy. Obrovská sieť križujúcich sa trhlín Európy slúži ako záznam napätia spôsobeného masívnymi prílivmi v jej globálnom oceáne. Sklon Európy by mohol ovplyvniť výpočty toho, koľko jeho histórie sa zaznamenáva v jeho zmrazenom plášti, koľko tepla je generované prílivmi v jeho oceáne a dokonca aj ako dlho bol oceán tekutý.

Jeho ľadová vrstva sa musí natiahnuť tak, aby vyhovovala týmto zmenám. Keď je príliš veľa napätia, tak praskne. Sklon osi Európy by mohol naznačovať, že jej praskliny môžu byť oveľa novšie, než sa pôvodne predpokladalo. Dôvodom je, že smer spinového pólu sa môže meniť až o niekoľko stupňov za deň a dokončiť jednu precesnú dobu počas niekoľkých mesiacov. Naklonenie by mohlo ovplyvniť aj odhad veku oceánu Európy. Predpokladá sa, že prílivové sily vytvárajú teplo, ktoré udržiava oceánsku kvapalinu v Európe a naklonenie v osi rotácie znamená, že väčšie množstvo tepla vytvára prílivové sily. Toto teplo pomáha oceánom zostať dlhšie existovať. Vedci nešpecifikovali, kedy by došlo k nakloneniu a neboli vykonané merania sklonu osi Európy.