Venuša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 6671046 používateľa 87.197.6.81 (diskusia) bola vrátená Značka: vrátenie |
doplnenie |
||
Riadok 77:
| pages = s. 62}}</ref>
Na základe [[počítač]]ových modelov venušskej klímy a atmosféry, ktoré vypracoval tím Jamesa F. Kastinga z ''[[NASA Ames Research Center]]'' bola Venuša pred 4 miliardami rokov chladnejšia ako dnes. Dôvodom bol nižší žiarivý výkon Slnka v porovnaní so súčasnosťou a tenšia atmosféra planéty s menšími množstvami [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]]. Podľa tohto modelu sa v tých časoch mohla na Venuši nachádzať [[voda]] v kvapalnom skupenstve. Dôkazom prítomnosti [[hydrosféra|hydrosféry]] v dávnej minulosti je vysoký obsah [[deutérium|deutéria]]. Chemické [[zvetrávanie]] a dažde však uvoľňovali do atmosféry čoraz väčšie množstvá oxidu uhličitého. Ten spolu so stúpajúcou [[Slnečná aktivita|aktivitou Slnka]] vytvorili superskleníkový efekt
| titul = Runaway and moist greenhouse atmospheres and the evolution of earth and Venus
| priezvisko = Kasting
| meno = J. F
| periodikum = Icarus
| ročník = 74
| číslo = 3
| strany = 472–494
| rok = 1988
| doi = 10.1016/0019-1035(88)90116-9
}}</ref> Následne voda z oceánov postupne unikla do [[medziplanetárny priestor|medziplanetárneho priestoru]].<ref>{{cite journal
| author = Jeffrey Kargel
| title = Rivers of Venus
Řádek 85 ⟶ 95:
| year = 1999
| pages = s. 6 – 9
| issn=}}</ref>
== Magnetosféra ==
Řádek 97 ⟶ 107:
Vrcholky mrakov majú teplotu približne −45 °C. Oficiálna priemerná teplota povrchu Venuše, ako ju určila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], je 464 °C. Minimálnu teplotu majú práve vrcholky mrakov, teplota na povrchu nikdy neklesá pod 400 °C.
Atmosféra končí vo výške okolo 1 000 km nad povrchom planéty, [[vodík]]ovou korónou. Pod ňou, v oblasti s hrúbkou 700 km je oblasť tvorená prevažne [[hélium|héliom]]. Až pod touto vrstvou nadobúda zmes plynov charakteristické zloženie z okolo 96,5 % oxidu uhličitého, takmer 3,5 % dusíka a 0,1 % kyslíka.<ref name="klec118">{{Citácia knihy
| priezvisko = Klezcek
| meno = Josip
| odkaz na autora = Josip Kleczek
| titul = Velká encyklopedie vesmíru
| vydanie = 1
| vydavateľ = Academia
| miesto = Praha
| rok = 2002
| strany = 118
| isbn = 80-200-0906-X
}}</ref>
=== Oblačnosť ===
| |||