Alfred Radcliffe-Brown: Rozdiel medzi revíziami

'''Alfred Reginald Radcliffe-Brown''', narodený ako ''Alfred Reginald Brown'' (* [[17. január]] [[1881]], [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo]] -  – † [[24. október]] [[1955]], [[Londýn]]) bol britský sociológ a antropológ. Zdokonalil teóriu [[štrukturálny funkcionalizmus|štrukturálneho funkcionalizmu]].

V rokoch [[1906]] -  – [[1908]] sa venoval terénnemu výskumu na [[Andamanské ostrovy|Andamanských ostrovoch]] v [[Bengálsky záliv|Bengálskom zálive]]. O dva roky neskôr študoval domorodé kmene v severnej Austrálii; po návrate do Anglicka ho zastihla [[prvá svetová vojna]]. Roky [[1916]] -  – [[1919]] strávil ako úradník (''Director of Education'') v africkom kráľovstve [[Tonga]], ktoré bolo pod nepriamou správou Spojeného kráľovstva. Ochorel na [[chrípka|španielsku chrípku]] a v rámci rekonvalescencie odišiel za svojim bratom do Južnej Afriky, kde začal pracovať ako etnológ v Transvalskom múzeu. V roku [[1926]] opustil Južnú Afriku a odišiel do Austrálie, kde riadil antropologický výskum. Založil periodikum ''Oceania''. Jeho aktivita v Austrálii však skončila bádateľským a zároveň aj administratívnym neúspechom, takže presídlil do [[Spojené štáty|USA]]. Jeho pôsobenie na univerzite v [[Chicago|Chicagu]] zblížilo európsku a americkú antropologickú školu, čo odrážal zborník ''The Social Antropology of North American Tribes'' z roku [[1937]]. V tom istom roku prijal pozvanie na univerzitu do [[Oxford]]u. V tomto období existovali v Anglicku iba štyri strediská sociálnej antropológie [[London School of Economics]], [[University College]] v Londýne a univerzity Cambridge a [[University of Oxford|Oxford]]. Vzostup Oxfordu bol sprevádzaný úpadkom [[London School of Economics]], dovtedajšieho najdôležitejšieho centra britskej antropológie. Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] pôsobil ako prezident [[Royal Antropological Institute]]. Následne prednášal po celom svete, napr. v Sao Paulo, Alexandii, Južnej Afrike a pod. Na konci života sa vrátil do Londýna. <ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 205- – 206.</ref>

V roku [[1948]] sa ostro ohradil proti spájaniu s [[Bronisław Malinowski|Bronisławom Malinowskim]] a prehlásil, že pokiaľ sa Malinowskeho škola nazýva funkcionalizmom, potom on je antifunkcionalistom. Podľa neho má byť cieľom antropológie porovnanie všetkých typov spoločnosti za účeloms cieľom vyvodeniavyvodiť vierohodnýchvierohodné obecnýchvšeobecné pravidielpravidlá a zákonitostízákonitosti ľudskej spoločnosti. Exotizmus mal tak ustúpiť v mene komparativizmu. Svoje tézy predstavil asi najucelenejším spôsobom a predložil ich v knihe ''A Natural Science of Society'', ktorá vznikla na základe prednášok z roku 1937 na Chicagskej univerzite. Kultúru pokladal za nepresne vymedzený a v zásade neužitočný abstraktný pojem, a nie za súčasť objektívnej reality. Nanajvýš ju stotožnil s procesom enkulturácie, či inak povedané -  – socializácie.<br />

Hlavnou ambíciou Radcliffa-Browna bolo vytvoriť jednotnú vedu o spoločnosti. Odmietal kultúrny relativizmus amerických antropológov, hoci oceňoval ich metódu terénneho výskumu. Rozšíril historický výklad, ktorý je vlastný etnológii a vedeckú interpretáciu, ktorá spadá pod sociálnu antropológiu, ktorá by mala byť vybudovaná podľa vzoru prírodných vied. Zatiaľ čo etnológia sa snaží rekonštruovať kultúrne dejiny určitého etnika, sociálna antropológia usiluje o stanovenie obecných zákonov, ktorými sa riadi spoločenský život. Sociálna antropológia, ktorá je založená na porovnávacej metóde je podľa Radcliffe-Browna nometeickou vedou a dielčoučiastočnou disciplínou komparatívnej sociológie, ktorej počiatky sledoval k [[Charles de Secondat, Baron de Montesquieu|Montesquieuovi]], [[Auguste Comte|Comtovi]] a [[Émile Durkheim|Durkheimovi]]. Vo svojej štúdii o andamanských ostrovanoch vysvetľoval rituály na základe ich hodnoty pre spoločnosť ako celok. Tento dôraz na spoločnosti skôr než na jedinca bol pre jeho poňatie antropologického myslenia typický. Základom každej zo sociálnych štruktúr, ktoré sú vymedzené ako sociálne vzťahy medzi jedincami existujúce nezávisle od konkrétnych individuí, ktoré ich práve zaujímajú. Sociálne štruktúry je možné uchopiť prostredníctvom generalizácie rozmanitých empirických sociálnych foriem, s ktorými sa stretávame v každodennom spoločenskom živote. Zavŕšením komparácie by mala byť identifikácia obecných zákonitostí spoločenského života.<br />

Uvedomoval si riziká vyplývajúce zo zámeny svojho vymedzenia štruktúry a vymedzenia [[Claude Lévi-Strauss|Léviho-Straussa]]. Zatiaľ čo podľa Léviho-Straussa sa štruktúra prejavuje v realite prostredníctvom svojich modelov, v jeho poňatí je štruktúra súčasťou empirickej reality. Stotožnil funkciu s úlohou, ktorú sociálne a kultúrne inštitúcie hrajú pri udržovaní a reprodukcii spoločnosti. Chápal celistvý sociálny systém ako funkčnú jednotu vzájomne spojených súčastí zaisťujúcich vnútornú harmóniu a konzistenciu. Práve nedocenenie histórie a sociálnych konfliktov sa stalo podnetom vymedzeniu sociálnej štruktúry a funkcie definitívne oddelilo antropologické myslenie od intelektuálnej tradície devätnásteho storočia. <ref>Budil I. ''Mýtus, jazyk a kultúrní antropologie''. Praha: Triton, 2003. s. 207- – 208.</ref>

* 1940, ''On [[Joking relationship|Joking Relationships]]'': Africa: Journal of the International African Institute, Vol. 13, No. 3 (Jul., 1940), pp.&nbsp;195–210 195 – 210 {{doi|10.2307/1156093}}