Karol Markovič (historik): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok do infoboxu
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 67:
Pochádzal z učiteľskej rodiny. V jedenástich rokoch ako výborný žiak začal študovať na Gymnáziu v [[Zlaté Moravce|Zlatých Moravciach]]. Po štyroch rokoch prestúpil na Slovenské gymnázium do [[Nové Zámky|Nových Zámkov]], kde počas štúdia začal písať poéziu i menšie prozaické práce. Uverejňoval ich v Rozlete i v Slovenskej jednote pod pseudonymom Dušan Michalský. Maturoval v júni v roku [[1930]] v Nových Zámkoch. Základnú vojenskú službu absolvoval v [[Praha|Prahe]]. Štúdium začal ako poslucháč medicíny v [[Bratislava|Bratislave]], ale pokračoval štúdiom [[teológia|teológie]] v [[Trnava|Trnave]], kde [[17. máj]]a [[1936]] bol vysvätený za [[kňaz]]a. Ako [[kaplán]] pôsobil v [[Kolárovo|Kolárove]] a v roku [[1938]] vo [[Vráble|Vrábľoch]]. Na Slovenské gymnázium v [[Šurany|Šuranoch]] nastúpil ako profesor náboženstva spolu so Š. Hlavatým, J. Šavránom, P. Vlašákom a Š. Buranom. Aprobáciu profesora náboženstva získal v roku [[1941]].
 
Mesto Šurany v rokoch [[1938]]{{--}}[[1945]] zažilo veľa útrap a smutných chvíľ počas okupácie. Vtedy vyšla kniha Dr. Markoviča ''Dejiny Šurian do roku [[1938]]''. V týchto pohnutých časoch zohral Dr. Markovič veľkú úlohu. Postaral sa najmä o to, aby v meste bolo zriadené slovenské gymnázium. Bolo to jedno z troch slovenských gymnázií na okupovanom území (Šurany, [[Košice]], [[Petrovec]]). Za tento čin musel zniesť veľa nenávisti. Maďarskí žandári mu neraz robili domové prehliadky a veľa vzácnych rukopisov mu spálili.
 
Na tunajšom farskom úrade pôsobil ako správca a farár. Dekanom pre obvod Nové Zámky sa stal v roku [[1946]]. Biskupským inšpektorom národných škôl obvodu Nové Zámky a pre Novozámocké gymnázium bol menovaný v roku [[1947]].
 
Po [[február]]i [[1948]] v rokoch [[1948]]{{--}}[[1953]] po nástupe predstaviteľov [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] do čela vlády sa politický systém v [[Česko-Slovensko|Československej republike]] radikálne zmenil. Boli prenasledované mnohé významné osobnosti. Totálny režim veľmi výrazne otriasol i postavením samotnej cirkvi. Do ťažkej situácie sa dostávali aj cirkevní hodnostári s ktorými boli vedené súdne procesy. Všetci kňazi boli [[Moskva|Moskvou]] oboznámení o nových zákonoch, ktoré sa dotýkali šírenia duchovného slova. Toto tzv. preškolenie začínalo hromadnými odvodmi kňazov do [[Jáchymov]]a. Často sa stávalo, že niektorí odmietli takéto zaobchádzanie. Výsledkom bolo mučenie, ťažká práca, neskôr i smrť. Do tejto situácie sa dostal i Dr. Karol Markovič. Po určitom čase, keď sa vrátil domov s podlomeným zdravím, snažil sa opäť vykonávať svoju prácu tak ako predtým, hoci dobre vedel, že všetky jeho bohoslužby a kázne sú prísne sledované a preto svoje slová tak sformuloval, aby nedal podnet k provokácii a nevyzneli ako „ideový diktát“.
 
V roku [[1960]] spracoval dôslednú štúdiu Nitrianskeho evanjeliára z [[11. storočie|11. storočia]]. Je to najstaršia latinsky zachovaná rukopisná pamiatka na Slovensku. Tento vzácny liturgický poklad Nitrianskej kapituly (nazvaný aj kódex Juraja Pohronca) je písaný po latinsky na [[Pergamen (koža)|pergamene]] miniskulným písmom karolínskym v jednej kolumme. Rozmery fólií sú {{mm|19 × 275|m}}. Dr. Markovič zistil, že tento [[evanjeliár]] v minulosti používali aj pri korunovaní kráľov a tiež pri intronizovaní biskupov. Pre slovenskú históriu mal Dr. Markovič zvlášť šťastnú ruku. [[13. apríl]]a [[1961]] na novozámockom farskom kostole na povale v hŕbe najrozličnejších kníh a časopisov uvidel knihu s menom [[Anton Bernolák]]. Bola to ''Slowakische Gramatik''. Táto cenná stará písomnosť ho inšpirovala vykonať podrobný a dokonalý prieskum celého náleziska. Objavil Bernolákovu knižnicu o ktorej sa dovtedy nič nevedelo. Našiel tu i Bernolákovu intečnú knižku, slovenskú úradnú listinu, slovenský koncept výsluchu Alžbety Poničovej napísaný A. Bernolákom. Objavil dve doteraz neznáme rukopisné diela A. Bernoláka: ''Novu bibliotheca theologica selcta'' a ''Perceptiones de argronum cultu''.
Objavil veľa dielčichčiastkových údajov o Bernolákovom verejnom i súkromnom živote. Koncom roku [[1966]] našiel štvorstranný list [[Tomáš Bosniak (1572)|Tomáša Bošniaka]] z roku [[1605]] písaný v slovenčine. Pre dnešných historikov je dôležitá jeho dizertačná práca ''Najstaršie dejiny [[Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore|Zoborského kláštora]]''. V roku [[1960]] napísal aj ''Dejiny kláštora Nitrianskej čeľade neďaleko Šurian''. Najznámejší a historicky cenný je cestopis po stopách Svätého Pavla.
 
Ako šéfredaktor [[Katolícke noviny (1940)|Katolíckych novín]] v rokoch [[1968]]{{--}}[[1970]] precestoval viaceré krajiny vrátane [[Palestína (územie)|Palestíny]] a [[Egypt]]a.
 
Zomrel v Šuranoch kde je i pochovaný.
Riadok 93:
 
{{DEFAULTSORT:Markovič, Karol}}
 
[[Kategória:Slovenskí historici]]
[[Kategória:Cirkevní historici]]