Félix Houphouët-Boigny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d kat
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo gram
Riadok 4:
| Portrét = Houphouet-Boigny.jpg
| Veľkosť portrétu = 200px
| Popis =
 
| Poradie = 1.
Riadok 32:
}}
 
'''Félix Houphouët-Boigny''' (* [[18. október]] [[1905]] [[Yamoussoukro]] – † [[7. december]] [[1993]]) bol v rokoch [[1960]]  [[1993]] prvým prezidentom afrického štátu [[Pobrežie Slonoviny]].
 
== Život a kariéra ==
Houphouët-Boigny, syn kmeňového náčelníka, pochádza z pomerne bohatej plantážnickej rodiny (pestujúcej kávu a kakao) vo vtedajšej francúzskej kolónii. Vyštudoval lekársku akadémiu v [[Dakar]]e, kde [[1925]] zložil skúšky a až do roku [[1940]] praktikoval ako lekár.
 
Po roku [[1939]] sa venoval plantážnictvu. Ako protest proti diskriminácii domorodých majiteľov plantáží založil v roku [[1944]] ''Syndicat Agricole Africain'' (SAA, {{V jazyku|slk|Africký poľnohospodársky syndikát}}) s 20 000 členmi a stáva sa predsedom. V nej zjednotil robotníkov aj niektorých majiteľov plantáží, ktorí boli nespokojný so zvýhodňovaním francúzskych majiteľov plantáží (ktorých bola asi tretina) koloniálnymi úradmi. Jeho cieľom bol boj proti vtedy ešte rozšírenej nútenej práci na plantážach.
 
Z tejto organizácie vznikla v roku [[1945]] strana ''Parti Démocratique de la Côte d'Ivoire'' (PDCI, {{V jazyku|slk|Demokratická strana Pobrežia Slonoviny}}). Ako poslanec francúzskeho parlamentu sa v Paríži stýkal s [[Komunistická strana Francúzska|Komunistickou stranou Francúzska]], a po prijatí francúzskej ústavy, ktorá len neuspokojivo riešila problematiku zámorských území, založil v [[Bamako|Bamaku]] roku [[1946]] viacnárodnú stranu ''Rassemblement Démocratique Africain'' (RDA, {{V jazyku|slk|Africké demokratické zhromaždenie}}), ktorá bola činná vo väčšine krajín francúzskej západnej Afriky s cieľom jej dekolonizácie, a stal sa jej predsedom.
 
V päťdesiatich rokoch sa politicky preorientoval a stýkal sa s politikmi ako [[Robert Schuman]] a [[François Mitterrand]]. Roku [[1956]] bol menovaný ministrom pre otázky francúzskych zámorských území, podieľal sa na vypracovaní novej francúzskej ústavy, v roku [[1959]] ho [[Charles de Gaulle]] menoval ministrom poradcom. Po návrate na Pobrežie Slonoviny sa zasadil o nezávislosť krajiny, ktorá bola vyhlásená [[7. augusta]] [[1960]]. Vo voľbách toho istého roku<ref>[http://africanelections.tripod.com/ci.html African Elections Database] -  – prehľad volieb v Pobreží Slonoviny {{eng icon}}</ref> bol väčšinou 98 percent hlasov zvolený prvým prezidentom, počas jeho vlády bol však v krajine zavedený model jednej strany (až do roku [[1990]]), opozičné strany boli ilegálne. Z prvých pluralistických volieb v októbri [[1990]] vyšiel Félix Houphouët-Boigny víťazne. [[Laurent Gbagbo]] v nich Houphouët-Boignymu podľahol (toho 80% hlasov vynieslo k 7. mandátu). O mesiac neskôr získala Gbagbova FPI len 10 mandátov v parlamentných voľbách.
 
Za jeho prezidentstva udržovalo Pobrežie Slonoviny úzke vzťahy s [[Francúzsko]]m a tiež [[Južná Afrika|Južnou Afrikou]]. Jeho pomerne jasné protikomunistické zameranie sťažovalo vzťah k [[Sovietsky zväz|ZSSR]] (diplomatické styky boli dlhý čas prerušené), [[Čínska ľudová republika|ČLR]] bola uznaná až v [[1987]].
 
Medzi obyvateľstvom Pobrežia Slonoviny sa pre neho vžila prezývka „Starec“ ({{V jazyku|fra|le vieux}}). Sám pri jednom prejavu v roku [[1983]] odhadol svoj majetok na „niekoľko miliárd CFA“ uložených „v zahraničí, vo Švajčiarsku“ ale aj „na Pobreží Slonoviny“.
 
Houphouët-Boigny, ktorý patril k popredným politikom Afriky a ktorého vládu možno v tamojších postkoloniálnych pomeroch označiť ako umiernenú, sa podieľal na niekoľkých nie vždy stopercentne akceptovaných rozhodnutiach:
* ako veriaci katolík nechal vo svojom rodisku [[Yamoussoukro]] postaviť dodnes najväčší [[kostol]] na svete ([[Bazilika Notre-Dame de la Paix]]) podľa vzoru rímskej [[Bazilika svätého Petra|baziliky sv. Petra]]. Stavbu za 300 miliónov dolárov (či 40 miliárd [[CFA frank]]ov) podľa svojich slov financoval z vlastných zdrojov. Keď ju chcel venovať [[Vatikán]]u, [[Ján Pavol II.]] najprv odmietal (na doporučenieodporúčanie slonovinských kňazov). Stanovisko zmenil až v júli [[1989]] po návšteve Houphouëta-Boignyho vo Vatikáne a 3 mesiacoch premýšľania.
* V roku [[1983]] nechal presunúť hlavné mesto z [[Abidjan]]u rovnako do svojho rodiska Yamoussoukro, kde nechal postaviť nákladný prezidentský palác.
* Roku [[1985]] sa zasadil o vydanie zákona, podľa ktorého sa štát smie nazývať iba ''Côte d'Ivoire'', preklad do iných jazykov stál pod trestom smrti; zákon, potvrdzujúci meno z čias francúzskej koloniálnej ríše, odporuje snahám iných afrických štátov, ktoré sa po získaní nezávislosti snažili zbaviť koloniálneho dedičtva aj tým, že často hľadali svoje názvy vo vlastnej minulosti.
Riadok 60:
 
{{postupnosť2|Nadradený= [[Prezidenti Pobrežia Slonoviny]]
|obdobie= [[3. november]] [[1960]] – [[7. december]] [[1993]]
|Predchádzajúci= -  – 
|Nasledujúci= [[Henri Konan Bédié]]}}