Spoveď: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Dal som to späť |
nie je tomu tak len v protestantizme |
||
Riadok 4:
V [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolíckej]], [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] a ostatných [[Východné cirkvi|východných cirkvách]] je spoveď osobná a veriaci sa spovedajú u kňaza alebo biskupa. V týchto cirkvách je spoveď [[sviatosť]]ou a je vnímaná ako uzmierenie s Bohom aj s Cirkvou.
V protestantských cirkvách je spoveď spoločná, bez ušnej spovede a vyznania hriechov. Nie je uznávaná ako sviatosť
Spoveď bez úprimnej ľútosti, snahy o zmenu, nápravu je vnímaná ako akt, ktorý k zmiereniu s Bohom ani cirkvou nestačí. Po oľutovaní hriechov by mala nasledovať trvalá zmena životného štýlu v danej oblasti a nie vedomé pokračovanie v konaní hriechu.
Podľa [[psychoterapeutika|psychoterapeutiky]] je spoveď [[prostriedok]] proti tomu, aby [[hriech|hriechy]] upadli do [[nevedomie|nevedomia]]. Vedomé premietnutie tu má dvojaký blahodarný účinok: po prvé sme si vedomí konfliktu (hriechu) a po druhé zabránime jeho potlačeniu, takže sa nepremení na utrpenie, ktoré nepoznáme. Bremeno kladieme na [[Boh]]a, ktorý pozná každý druh riešenia.
| |||