Karol I. (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Jeho otec ([[Karol I. Martel]]) bol najstarším synom [[Karol II. (Neapolsko)|Karola II. Neapolského]] z [[Kapetovsko-anjouovská dynastia (staršia vetva)|Kapetovsko-anjouovskej dynastie]]. Jeho stará mama [[Mária Uhorská (1257 – 1323)|Mária Uhorská]] bola dcérou uhorského kráľa [[Štefan V. (Uhorsko)|Štefan V.]], ktorý bol [[Arpádovci|Arpádovec]].<ref name=":0">Encyklopédia Slovenska III K-M. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1979. 704 s., str,45</ref> Keď v Uhorsku, v roku 1290, zomrel [[Mária Uhorská (1257 – 1323)|Máriin]] brat, [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislav IV.]] vzniesla nárok na uhorský trón pre svojho syna. Uhorskí [[Prelát (rímskokatolícka cirkev)|preláti]] a veľmoži si však vybrali jej bratranca [[Ondrej III. (Uhorsko)|Ondreja III]]. Namiesto toho, aby sa Mária vzdala nároku, po smrti svojho syna (vtedy len 23-ročného) v roku 1295, preniesla nárok na svojho vnuka. Stará matka a starý otec [[Karol II. (Neapolsko)|Karol II.]] teda nabádali Karola Róberta aby sa chopil moci v Uhorsku aj preto, že jeho starý otec namiesto prvorodeného syna si vybral za následníka [[Neapolské kráľovstvo|Neapolského kráľovstva]] [[RobertRóbert I. Neapolský|treťorodeného]], čím vlastne Karola Róberta vydedil.

Smrť Matúša Čáka [[21. marca]] 1321, najmocnejšieho šľachtica a vzdorovateľa Karolovej moci, znamenala rozpad jeho provincií a Karolove vojsko mohlo do konca roka nadobudnúť všetky pevnosti zosnulého baróna. V januári [[1322]] sa vzbúrili mestá v [[Dalmácia|Dalmácii]]  [[Šibenik]] a [[Trogir]] proti vláde [[bán]]a [[Mladen II Šubić|Mladena Šubiča]], ktorého otec Pavol Šubić patril medzi prvých priaznivcov Karola Róberta. Viacero chorvátskych šľachticov (vrátane jeho brata Pavla II. Šubiča) sa tiež obrátilo proti Mladenovi a ich koalícia ho porazila v [[Bitka pri Bliske|bitke pri BlisneBliske]]<!-- Battle of Bliska --> (v súčasnosti [[Blizna Donja]], sídlo medzi [[Trogir|Trogirom]] a [[Klis]]). Karol túto situáciu plne využil, vtiahol do Dalmácie a bána Mladena Subiča uväznil, čím posilnil svoj vplyv v Dalmácii a Chorvátsku.

Zaviedol takzvaný čestný systém (latinsky pro honore tenent): namiesto jednorázových doživotných veľkých odmien ([[léno]]) dostávali verní služobníci "čestný úrad" a tým sa stali držiteľmi kráľovského majetku (vrátane hradov) v okresoch a zástupcami kráľa. Tieto úrady ale neboli pridelené na večnosť, ale len počas služby kráľovi a kráľ im ich mohol kedykoľvek odobrať, čo posilňovalo Karolovu moc. V roku 1327 zrušil svoj monopol na ťažbu drahých kovov a namiesto neho zaviedol [[Urbura|urburu]] (banské podniky platiace dane). Počas jeho vlády vznikol v Uhorsku [[Rytier (stredovek)|rytiersky]] stav (rytieri kráľovského dvora - rytieri, familiári, panoši, pážatá), ktorý ďalej rozširoval jeho syn Ľudovít<!-- Za Karola 69, za LudovítaĽudovíta po počet 231, -->.

Najväčším úspechom Karola Roberta bola spojená obrana s Poľskom a Českom proti Habsburgovcom. V novembri roku [[1335]] usporiadal vo svojom sídle [[Vyšehrad (Maďarsko)#Stretnutie troch panovn.C3.ADkov - 1335|Vyšehradský kongres]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=György Rácz|meno=|titul=Vyšehradská schôdzka|url=http://www.visegradgroup.eu/congress-of-visegrad/vysehrad-schodzka|dátum vydania=2009-08-04|dátum prístupu=2017-10-25|vydavateľ=www.visegradgroup.eu|jazyk=en}}</ref> Okrem poľského ([[Kazimír III. (Poľsko)|Kazimír III. Veľký]]) a českého ([[Ján Luxemburský]]) kráľa boli hosťami viaceré poľské, sliezske a nemecké kniežatá, ako aj zástupcovia Rádu nemeckých rytierov.  Takmer štyri týždne si užili nádherné pohostenie, ale hlavne dosiahli značné diplomatické zblíženie. Poľsko a Česko ukončili spor o pohraničné oblasti a uzavreli mier. Po tomto kongrese nastalo najveľkolepejšie obdobie všetkých troch kráľovstiev a vnútorný hospodársky rozmach. Okrem toho sa dohodli na spoločnom postupe proti cisárovi [[Ľudovít IV. (Svätá rímska ríša)|Ľudovítovi IV.]] a jeho vtedajšiemu spojencovi ''Albertovi rakúskemu''. Po bojoch v roku 1336, do ktorých sa Karol zapojil v [[Marchegg|Marcheggu]], <!-- BabonićiBabonić a KőszegisKőszegi vytvorilvytvorili alianciu s rakúskymi vojvodmivojvodami v januári 1336. [101] [124] Ján Luxemburský, ktorý si nárokoval Korutánsko od Habsburgov, napadol Rakúsko vo februári. [124] KazimirKazimír III. Poľský prišiel do Rakúska, aby mu pomohol koncom júna. [125] CharlesKarol sa čoskoro pridal k nim v Marcheggu. [125] Rakúšania hľadali zmierenie a v júli podpísali mierovú zmluvu s Jánom. [124] Karol podpísal prímerie s nimi 13. decembra, ale novú expedíciu proti Rakúsku začal začiatkom budúceho roka. [126] -->dosiahli Karolovi spojenci podpísaním dohody s ''Albertom a Ottom rakúskymi'' 11 septembra 1337, to čo potrebovali – donútil rody [[Babonić]] a [[Kőszegi]] aby sa vzdali a odovzdali im svoje pevnosti pozdĺž hraníc výmenou za vzdialenejšie hrady.