Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d typo, fix, IB |
doplnenie so zdrojom |
||
Riadok 92:
Proti týmto procesom sa však stavala [[Konzervativizmus|konzervatívna]] časť komunistickej strany, ktorú predstavovali najmä [[Vasiľ Biľak]], [[Drahomír Kolder]] či [[Oldřich Švestka]]<!-- člen předsednictva ÚV KSČ Oldřich Švestka
ministr dopravy Alois Indra ... -->. Dianie na česko-slovenskej politickej scéne vzbudzovalo obavy sovietskych štátnych predstaviteľov na čele s prvým tajomníkom ÚV KSSZ [[Leonid Iľjič Brežnev|Leonidom Brežnevom]], ktorí sa obávali, že prebiehajúci proces by mohol oslabiť pozície [[Východný blok|komunistického bloku]] počas [[Studená vojna|studenej vojny]].
Podľa odtajnených správ CIA bola americká administratíva o vývoji v Československu veľmi dobre informovaná. Správa CIA z 12. júla 1968 napovedajá, že Brežnev stráca trpezlivosť s Dubčekom a naozaj pripravuje vydať rozkaz na ozbrojený zásah. Americká špionáž poukázala na zistenie, že vzniklo päť nových komunikačných kanálov kontrolovaných generálnym štábom Sovietskej armády: „Dva sú v Československu, tretí je neďaleko Budapešti, ďalší pri Užhorode a posledný juhovýchodne od Magdeburgu.“ CIA usúdila, aj keď priame dôkazy nezískala, že je to pravdepodobne súčasť príprav na to, aby sa vojská Varšavskej zmluvy vydali do Československa zo Sovietskeho zväzu, z Maďarska a z východného Nemecka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moskva sa hnevá. Dubček nepôjde proti vôli ľudu. Brežnev asi pošle tanky|periodikum=Pravda.sk|dátum=2018-08-27|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/481724-moskva-sa-hneva-dubcek-nepojde-proti-voli-ludu-breznev-asi-posle-tanky/|dátum prístupu=2018-09-02|jazyk=sk-SK}}</ref>
=== Časový priebeh udalostí pred inváziou ===
| |||