Lengyelská kultúra: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typo gram |
|||
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
[[Image:European Late Neolithic.gif|thumb|upright 1.5|Mapa Európy v neskorom neolite]]
'''Lengyelská kultúra''' alebo '''lengyelský okruh''' alebo '''lengyelský (kultúrny) komplex''' alebo '''lengyel''' bol kultúrny prejav v neolite a eneolite v západnom Maďarsku a juhozápadnom Slovensku, ako aj na priľahlých územiach Moravy, Rakúska, Slovinska a Chorvátska v rozpätí podľa staršieho datovania 3900 – 2900 pred
Pomenoval ju M. Woszinsky podľa náleziska [[Lengyel]] v západnom Maďarsku.
Na Slovensku (a v Česku) sa v minulosti začiatok fázy Lengyel III (fáza Moravany nad Váhom, pozri nižšie) pokladal za začiatok eneolitu, najnovšie sa za začiatok eneolitu pokladá začiatok fázy Lengyel IV.
Lengyelská kultúra vznikla z [[kultúra so západnou lineárnou keramikou|kultúry so západnou lineárnou keramikou]]. Prechod medzi týmito dvoma kultúrami predstavuje [[kultúra Sopot-Bicske]] a [[sopotská kultúra]] (záp. Maď. a Slavónsko), ktorá sa niekedy považuje aj už za súčasť lengyelskej kultúry.
Protolengyel a lengyel súvisí priamo so stredoneolitickou želiezovskou skupinou, ktorej posledná krátka fáza sa preto aj nazýva prelengyel. Hoci protolengyel a lengyel vznikol z kultúry s lineárnou keramikou, mnohé prvky ho spájajú s juhovýchodnou Európou (maľovaná keramika, medené ozdoby, kultové predmety, opevnené sídliská a pod.).
Chronologické delenie:
Riadok 21:
** Lengyel IV ([[epilengyel]])- na SK:[[ludanická skupina]]
Lengyel IV (a tým aj eneolit) sa začína podľa nového datovania 4400/4300/4250 pred
== MMK ==
Riadok 27:
== Slovensko ==
Na západnom Slovensku lengyelská kultúra zodpovedá mladému neolitu a starému eneolitu. Zo severu stredného Slovenska (vrátane) Spiša z obdobia protolengyelskej a lengyelskej kultúry nie sú zatiaľ vôbec žiadne archeologické nálezy.
Po krátkom prelengyeli nasledoval asi 100 rokov protolengyel reprezentovaný [[skupina Bíňa-Bicske|skupinou Bíňa-Bicske]] (nálezisko [[Bíňa]] s nálezom ihlanovitého idolu typu [[Bicske]] a novými tvarmi keramiky) a [[lužianska skupina|lužianskou skupinou]] ([[Lužianky]] pri Nitre, [[Abrahám (okres Galanta)|Abrahám]], [[Bajč]]). V protolengyeli nálezy naznačujú dočasný návrat/príchod mezolitického, teda lovného, spôsobu života. Z lužianskej skupiny sú známe iba pohrebiská. Z lužianskej lokality Nitra Mlynárce pochádza najstarší nález kovu na Slovensku – časť medeného šidla. Tento nález už predznamenáva obdobie väčšieho rozšírenia medi – eneolit. V oblasti Bratislavy (ako často v praveku) je vývoj skôr zhodný s vývojom v dnešnom východnom Rakúsku a severnom Maďarsku – lužianska skupina tu chýba a nálezy keramiky (hríbovité nádoby) sú príbuzné napr. nálezom v maďarskom [[Sé]] a rakúskom [[Unterwölbing]]u.
Riadok 36:
* veľké dediny s dlhými domami pozdĺž potoka ([[Budmerice]], [[Šenkvice]])
* malé usadlosti (1 dom)
Centrálne sídliská ([[rondel]]y) neskôr náhle násilným spôsobom zanikli a nasledovalo (stále lengyelské) obdobie, kedy sa osídlenie rozšírilo v podobe menších osáda na viacero miest, často dovtedy neosídlených. Fáza I má keramiku bohato maľovaná čiernou a žltou a zoomorfné aj antropomorfné plastiky (napr. soška sediaceho ženského idolu, tzv. „[[magna mater]]“ z Nitrianskeho Hrádku).
Z fázy II sa zachovalo len málo lokalít (opevnená osada v [[Žlkovce|Žlkovciach]] s náznakom vežovitej stavby uprostred), jej keramika má biele maľovanie keramiky, ale vyskytuje sa aj červené a hnedé maľovanie.
Vo fáze Moravany nad Váhom sa posledný raz objavuje antropomorfná plastika a keramika slabšie opracovaná, hrubšia, vždy bielo maľovaná bez ornamentu.
Vo fáze III a IV v širokom okolí Bratislavy badať vplyvy zo západu a juhu (kultúra [[jordanow]], [[okruh Bisamberg – Oberpulendorf – Balaton – Lassigna]]). Znova badať aj osídlenie jaskýň ([[Čertova pec]], [[Bojnice]], [[Deravá skala]] pri Plaveckom Mikuláši, [[Dúpna diera]] pri Slatinke nad Bebravou, [[Liskovská jaskyňa]] pri Ružomberku).
Vo fáze III (napr. lokalita Brodzany) sa vytratila maľovaná keramika aj figurálna plastika, zmenil sa sortiment nádob a začali sa používať masívne medené nástroje (sekery, sekeromlaty, dláta). Náleziská tejto skupiny sa sústreďujú na okraji Podunajskej pahorkatiny. Budovali sa trapézovité domy.
Vo fáze IV sa sídliská rozšírili po celom západnom Slovensku, stále sa však sústreďujú v Podunajskej pahorkatine, a budovali sa veľké osady s veľkými dvojizbovými domami (napr. lokality [[Jelšovce]], [[Branč (okres Nitra)|Branč]]). Posun sídiel do pahorkatinových oblastí súvisel asi so suchým podnebím v nížinách a vo fáze IV aj s prvou prospekciou kovov.
Riadok 53:
[[Kategória:Archeologické kultúry na Slovensku]]
[[Kategória:Archeologické kultúry na Ukrajine]]
[[Kategória:Archeologické kultúry z neolitu]]
| |||