Luigi Galvani: Rozdiel medzi revíziami

Galvani bol priekopníkom moderného [[pôrod]]níctva. Ako [[fyziológ]] bol prvým, kto skúmal [[elektrický jav|elektrické javy]] pri pohybe [[sval]]ov. V roku [[1771]] (podľa iných r. [[1780]]) objavil, že svaly mŕtvych [[Žabotvaré|žiab]] sa sťahujú, keď ich zasiahne [[iskra]] zo zdroja [[elektrostatika|statickej elektriny]]. Neskôr zistil, že [[sval]]y sa sťahujú aj vtedy, keď sa ich dotýka bimetalickým oblúkom. Tento fyziologický jav dostal názov „galvanizmus“. Galvani sa domnieval že objavil zvláštny druh elektriny “živočíšnu elektrinu”, elektrické fluidum, ktoré [[nervový systém|nervy]] roznášajú po svaloch, pričom svaly samé túto elektrinu aj generujú. Pre Galvaniho elektrina bola neoddeliteľná od [[život]]a, od živých [[tvor]]ov. [[Alessandro Volta|Alessandro G. A. A. Volta]], Galvaniho súčasník a oponent, považoval takýto vitalistický výklad za nesprávny. Vyslovil domnienku, že “živočíšna elektrina” má fyzikálny základ, že jej zdrojom a príčinou je [[chemická reakcia]] dvoch [[kov]]ov. Úsilie dokázať, túto svoju koncepciu priviedlo Voltu neskôr k zostrojeniu prvého [[galvanický článok|elektrického článku]] – [[voltov stĺp|VoltovéhoVoltovho stĺpa]], ktorý generoval elektrinu prostredníctvom chemickej reakcie. Neskôr Volta nazval Galvaniho menom (druhý význam termínu „galvanizmus“) generovanie [[jednosmerný prúd|jednosmerného prúdu]] chemickou reakciou. Vďaka tomu sa Galvaniho meno stalo neodmysliteľnou súčasťou "elektrickej spoločnosti"– bez galvanického spojenia a galvanických článkov (batérií) si dnes život ani nevieme predstaviť.