Eduard Krajňák: Rozdiel medzi revíziami

'''Eduard Krajňák''' (* [[24. september|24. septembra]] [[1848]], [[Spišský Hrušov]] - † [[6. marec|6. marca]] [[1924]], [[Bratislava]]) bol slovenský stredoškolský profesor, [[publicista]], [[redaktor]] a kultúrny dejateľ.{{Infobox Osobnosť|Meno=|Rodné meno=|Popis osoby=|Portrét=|Veľkosť portrétu=<!-- štandardná veľkosť 230px -->|Popis portrétu=|Dátum narodenia=24. septembra 1848|Miesto narodenia=Spišský Hrušov|Dátum úmrtia=6. marca 1924|Miesto úmrtia=Bratislava|Bydlisko=|Iné mená=Krajnyák Ede, Krajnyák Edvárd|Štát pôsobenia=|Národnosť=slovenská|Štátna príslušnosť=|Zamestnanie=|Známy vďaka=|Známa vďaka=|Alma mater=|Profesia=gymnaziálny profesor|Aktívne roky=<!-- [[1873]]{{--}}[[1924]] -->|Rodičia=Jozef Krajňák, Johana Kankaľová|Príbuzní=|Súrodenci=brat Jozef, brat Ján|Manžel=|Manželka=Anna Zelenayová|Partner=|Partnerka=|Deti=Ernestína, Oľga|Podpis=<!-- presný názov súboru na Commons -->|Webstránka=|Poznámky=|Portál1=|Portál2=|Portál3=}}

 

Narodil sa v Spišskom Hrušove, no detstvo prežil v neďalekých Markušovciach, kde jeho otec Jozef Krajňák pôsobil ako učiteľ na ľudovej škole, ktorú navštevoval aj Eduard. Prvostupňové vzdelanie ukončil v roku 1859 v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1859 – 1864 študoval na rímskokatolíckom gymnáziu v Levoči, zmaturoval v roku 1867 na cisterciánskom gymnáziu v Jágri. Univerzitné vzdelanie získaval na univerzitách v Pešti (1867 – 1870) a vo Viedni (1870 – 1872), kde študoval filologické predmety. Krátko pôsobil ako dobrovoľník v armáde. Od roku 1873 až do odchodu na dôchodok (1907) pôsobil ako učiteľ klasických jazykov na rímskokatolíckom [[Gymnázium (Bratislava, Grösslingová 18)|gymnáziu]] v Bratislave, ktoré sa dnes nachádza na [[Grösslingová ulica|Grösslingovej ulici]]. V roku 1878 sa oženil s Annou Zelenayovou. Mali spolu päť detí. Dospelosti sa dožili iba dcéry Ernestína a Oľga.

 

Jeho dielo je veľmi skromné. Písal články, anotácie a recenzie do maďarských, nemeckých a českých časopisov a novín, väčšinou pod rôznymi pseudonymami. Knižne mu vyšli iba krátke práce. V roku 1908 to bola 16-stranová brožúrka ''Prečo a jak by sa mal Spolok sv. Vojtecha zveľadiť'', v ktorej predstavil svoju víziu riešenia finančných problémov spolku, ktorého bol sám aktívnym členom. Modlitebnú knižku s názvom ''Boh moja nádej'' zostavil pre slovenských vojakov, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne. Pre Maďarov vypracoval učebnice a slovník slovenského jazyka – ''Gyakorló könyv a szlovák nyelvtanhoz'' (Cvičebnica zo slovenskej gramatiky), ''Szlovák nyelvtan'' (Slovenská gramatika) a ''Szógyüjtemény a szlovák Gyakorlókönyvhöz'' (Slovník k Cvičebnici slovenskej gramatiky). Všetky vyšli v Bratislave u Angermayera v rozpätí rokov 1919 – 1921. O škodlivosti alkoholu oboznamoval čitateľov v knižočke ''Katechizmus striezlivosti''. Viaceré z jeho prác sa, podľa jeho vlastných poznámok, stratili ešte vo fáze príprav na vydanie alebo posudzovania, alebo ostali nezvestné. Údajne bol autorom rukopisov ''Szláv allámok fejlődése'' (Vznik slovanských štátov), ''Slovenská antológia'' a ''Der Aufstand der Slowaken 1848/49'' (Povstanie Slovákov 1848/1849). Do roku 2018 sa takisto iba v rukopise zachovala jeho práca o prútikárstve, ktorá, ak by vyšla v čase svojho vzniku (1911), bola by len druhou rozsiahlejšou prácou o tejto téme v rámci celého Rakúsko-Uhorska. V rokoch 1909 – 1914 bol editorom a redaktorom časopisu ''Sv. Adalbert'' a v časoch 1. svetovej vojny a začleňovania Slovenska do nového samostatného štátu sa podieľal na vydávaní ''Buditeľa katolíckeho ľudu''. V odbornej literatúre sa mu prisudzuje aj významný podiel na vydávaní kalendárov pre zadunajských Chorvátov, čo sa však zatiaľ nepodarilo preukázať, a taktiež na založení spolku Isabella, orientujúceho sa na výrobu slovenských výšiviek. Považuje sa za jedného z najdôležitejších spolupracovníkov [[Ľudovít Vladimír Rizner|Ľudovíta V. Riznera]] pri zostavovaní jeho bibliografického diela.

 

''Prečo a jak by sa mal Spolok sv. Vojtecha zveľadiť''. Wörishofen, 1908, 16 s.

 

''Prutkárstvo''. (Ed. RÍMSKY Marek). Košice: Vienala, 2018, 124 s.

 

''Biografický lexikón Slovenska 5''. Martin: SNK, 2013, s. 305 – 306.