Ždiar: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Tatransky (diskusia | príspevky)
rozšírenie, referencie
Tatransky (diskusia | príspevky)
d Preklep
Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 52:
Estetická stránka interiéru bola rovnako dôležitá. Už vstupné dvere boli umelecky stvárnené vrúborezbou, drevenými zámkami, kľučkami a zárubňami. Stôl bol zo smrekového dreva, okolo čelnej a komorovej steny boli lavice, k inventáru patrili skrine, truhlice. Boli dekoratívne ozdobené ornamentmi maľovanými volne štetcom alebo rezané do dosky. Namiesto dnešných postelí boli prične z dosák, až v 19. storočí sa z nich vyvinula posteľ, ale bez peľaste nad hlavou. Prične boli vystlané slamou, trávou a pod.. Na výstelke bola deka z ovčej vlny, pokrovec z handier, staré kožuchy. Periny a vankúše boli známe až v polovici 19. storočia. Na posteli spávali mladomanželia, choré deti a rodičky. Starí členovia rodiny spávali v komore, mladí na laviciach okolo steny a v lete v humne. Výzdobu izby tvorili obrazy s náboženskými výjavmi maľované na skle, ktoré kupovali na pútiach. Na stenách boli zavesené džbány a taniere. V 19. storočí začali používať reprodukcie svätcov, rakúskych cisárov, uhorských kráľov a pod., obrazy s vojnovou tematikou, fotografie členov rodiny, ktorí sa odsťahovali do cudziny.<ref name="Olejník" />
 
Vonkajšia výzdoba domov sa sústreďovala na priečelie. Domy v ŽiariŽdiari mali svoj vlastný kolorit. Časté premeny počasia – vietor, sneh, dážď, slnko – zafarbili zruby domov, dosky a šindle jemnou indickou červeňou. Bola vynikajúcim podkladom pre ornamentálnu výzdobu. Starali sa o ňu najmä ženy. Skladala sa z rastlinných motívov. Drevenice majú modré škárovanie a ich okenné rámy a drevené klady zdobia ornamenty.
 
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa čiastočne narušila pôvodná architektúra obce a dnes v Ždiari prevládajú moderné budovy. Niektoré sú postavené v duchu architektúry tradičných ľudových stavieb. Štyri vzácne zoskupenia ľudových stavieb v roku [[1977]] boli vyhlásené za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.<ref name="Lacika" />
 
== Folklórne tradície ==
Charakteristickým odevom pre Ždiar sú goralské kroje. Obliekajú si ich niektorí starší obyvatelia v nedeľu alebo pri iných sviatočných príležitostiach. Keďže cez obec prechádzala dôležitá obchodná cesta zo [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] do [[Nový Targ|Nového Targu]], vyvíjal sa miestny odev rýchlejšie ako v iných oblastiach. Mohli si kupovať materiály na dotvorenie detailov, ktoré urobili ich kroj s bohatšou výzdobou ako v okolitých chudobnejších goralských obciach. Typickou súčasťou ždiarskeho ženského kroja je tzv. „raňtuch“„raňt seuch“ – rovný pruh riedko tkaného plátna z veľmi jemných ľanových nití so zvláštnym vytkávaným vzorom, na ktorý sa používala hrubá biela bavlnená niť. Vydaté ženy si zdobili hlavu čepcom nasadeným vysoko na temene hlavy, ktorý si podkladali okrúhlou podložkou, okolo ktorej si ovíjali vlasy. Čepiec bol okrášlený farebnými tkanicami a flitrami. Keď vychádzali von obväzovali si ho šatkou, čo vytváralo veľmi typickú ozdobu ždiarskych žien. Ždiarskí muži si zvyčajne obliekali nohavice („portky“), kabáty („kabance“) z hrubého súkna, košele z hrubého plátna a kožuchy bez rukávov. Najmä vesty z baranej kožušiny („serdaky“) si zdobili vyšívanými ornamentmi. Na hlavách nosili pre nich charakteristický „kapeľušok“ – klobúk, ozdobený bielymi malými lastúrami a veľkým orlým perom.
 
V roku [[1925]] v Ždiari vznikol prvý ľudový umelecký súbor. Potom v jeho tradíciách pokračovali Ján, Matej a Jozef Pitoňákovci a Vojtech Sabanský, ktorí založili folklórny súbor Ždiaran. Ždiar od roku [[1925]] často navštevoval znalec ľudového umenia [[Karel Plicka]], ktorý okrem jedinečných dokumentárnych fotografií tu nakrútil mnohé filmové scény do filmu [[Zem spieva]].<ref name="Lacika" />