Ždiar: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
rozšírenie, referencie |
d Preklep Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 52:
Estetická stránka interiéru bola rovnako dôležitá. Už vstupné dvere boli umelecky stvárnené vrúborezbou, drevenými zámkami, kľučkami a zárubňami. Stôl bol zo smrekového dreva, okolo čelnej a komorovej steny boli lavice, k inventáru patrili skrine, truhlice. Boli dekoratívne ozdobené ornamentmi maľovanými volne štetcom alebo rezané do dosky. Namiesto dnešných postelí boli prične z dosák, až v 19. storočí sa z nich vyvinula posteľ, ale bez peľaste nad hlavou. Prične boli vystlané slamou, trávou a pod.. Na výstelke bola deka z ovčej vlny, pokrovec z handier, staré kožuchy. Periny a vankúše boli známe až v polovici 19. storočia. Na posteli spávali mladomanželia, choré deti a rodičky. Starí členovia rodiny spávali v komore, mladí na laviciach okolo steny a v lete v humne. Výzdobu izby tvorili obrazy s náboženskými výjavmi maľované na skle, ktoré kupovali na pútiach. Na stenách boli zavesené džbány a taniere. V 19. storočí začali používať reprodukcie svätcov, rakúskych cisárov, uhorských kráľov a pod., obrazy s vojnovou tematikou, fotografie členov rodiny, ktorí sa odsťahovali do cudziny.<ref name="Olejník" />
Vonkajšia výzdoba domov sa sústreďovala na priečelie. Domy v
Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa čiastočne narušila pôvodná architektúra obce a dnes v Ždiari prevládajú moderné budovy. Niektoré sú postavené v duchu architektúry tradičných ľudových stavieb. Štyri vzácne zoskupenia ľudových stavieb v roku [[1977]] boli vyhlásené za pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry.<ref name="Lacika" />
== Folklórne tradície ==
Charakteristickým odevom pre Ždiar sú goralské kroje. Obliekajú si ich niektorí starší obyvatelia v nedeľu alebo pri iných sviatočných príležitostiach. Keďže cez obec prechádzala dôležitá obchodná cesta zo [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] do [[Nový Targ|Nového Targu]], vyvíjal sa miestny odev rýchlejšie ako v iných oblastiach. Mohli si kupovať materiály na dotvorenie detailov, ktoré urobili ich kroj s bohatšou výzdobou ako v okolitých chudobnejších goralských obciach. Typickou súčasťou ždiarskeho ženského kroja je tzv.
V roku [[1925]] v Ždiari vznikol prvý ľudový umelecký súbor. Potom v jeho tradíciách pokračovali Ján, Matej a Jozef Pitoňákovci a Vojtech Sabanský, ktorí založili folklórny súbor Ždiaran. Ždiar od roku [[1925]] často navštevoval znalec ľudového umenia [[Karel Plicka]], ktorý okrem jedinečných dokumentárnych fotografií tu nakrútil mnohé filmové scény do filmu [[Zem spieva]].<ref name="Lacika" />
|