Nosorožec srstnatý: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
zavalité |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 42:
== Spôsob života a habitat ==
[[Súbor:Wooly rhinoceros.jpg|thumb|Rekonštrukcia od [[Charles R. Knight|Charlesa R. Knighta]].]]
Nosorožec srstnatý používal svoje rohy na obranné účely a predvádzanie sa pred samicami. Počas posledného glaciálneho maxima<ref name=JacobiRose2009>{{cite journal | title = Revised radiocarbon ages on woolly rhinoceros (Coelodonta antiquitatis) from western central Scotland: significance for timing the extinction of woolly rhinoceros in Britain and the onset of the LGM in central Scotland | last1 = Jacobi | first1=Roger M. | last2 = Rose | first2 = James | last3 = MacLeod | first3 = Alison | last4 = Higham | first4 = Thomas F.G. | journal= Quaternary Science Reviews | volume=28 | issue=25–26 | year = 2009 | pages=2551–2556 | issn = 02773791 | doi = 10.1016/j.quascirev.2009.08.010 }}</ref> ustúpilo [[Severné more]] viac na sever,
<ref name=sjg66>{{cite journal | title = Woolly rhinoceros from the Scottish Pleistocene | doi=10.1144/sjg02030253 | year = 1966 | last1= Ian Rolfe | first1= W. D. | journal = Scottish Journal of Geology | volume=2 | issue=3 | pages=253 }}</ref> a dnešné Severné more. Zväčšil svoje geografické rozšírenie o oblasti so striedajúcim sa studeným a teplým cyklom. Následne boli populácie nútené migrovať s ustupujúcimi ľadovcami. Išlo
| Priezvisko = Piper
| Meno = Ross
Riadok 52:
| Rok = 2009
| ISBN = 978-0-313-34987-4
}}</ref> Nosorožec srstnatý
V roku 2011 boli v studenej [[Tibetská náhorná plošina|Tibetskej náhornej plošine]] objavené 3,6 milióna
Samice rodili jedno alebo dve
=== Potrava ===
[[Súbor:Frozen Coelodonta.jpg|thumb|left|Zmrznutá hlava, noha a roh zo Sibíri, 1849.]]
Už dlho sa vedie diskusia ohľadom presného stravovania rodu ''[[Coelodonta]]''. Skorší výskum zistil, že sa [[Pasenie (konzumácia)|pásli]] na tráve alebo konzumovali listy zo stromov. Spôsob stravovania bol rekonštruovaný pomocou niekoľkých línií dôkazov. Klimatická rekonštrukcia naznačuje, že preferovaným životným prostredím boli studené a vyprahnutá stepy a tundry, s
[[biomechanika|Biomechanické]]
V porovnaní s existujúcim taxónom [[Nepárnokopytníky|nepárnokopytníkov]] potvrdzujú, že rod ''[[Coelodonta]]'' fermentoval v [[zadné črevo|zadnom čreve]] s jedným žalúdkom a podľa toho sa pravdepodobne pásli na [[celulóza|celulózou]] a [[bielkovina|bielkovinami]] bohatej potrave. Tento spôsob trávenia by vyžadoval veľkú priepustnosť potravy a s tým spojené veľké sústa s nízkym nutričným obsahom vybraných tráv a ostríc.<ref>[http://www.socarchsci.org/bulletin/SAS2634.pdf SAS Bulletin, Volume 26, number 3/4, Winter 2003] from the Society for Archaeological Sciences</ref> Nedávne dôkazy naznačujú, že srstnaté nosorožce žijúce v [[Arktída|Arktíde]] počas posledného glaciálneho maxima spotrebovali približne rovnaké objemy rastlín, ako ''[[Palina|paliny]]'' a [[Tráva (porast)|trávy]].<ref>{{cite journal|author=Willerslev E, Davison J, Moora M, Zobel M, Coissac E, Edwards ME, Lorenzen ED, Vestergard M, Gussarova G, Haile J, Craine J, Gielly L, Boessenkool S, Epp LS, Pearman PB, Cheddadi R, Murray D, Brathen KA, Yoccoz N, Binney H, Cruaud C, Wincker P, Goslar T, Alsos IG, Bellemain E, Brysting AK, Elven R, Sonstebo JH, Murton J, Sher A, Rasmussen M, Ronn R, Mourier T, Cooper A, Austin J, Möller P, Froese D, Zazula G, Pompanon F, Rioux D, Niderkorn V, Tikhonov A, Savvinov G, Roberts RG, MacPhee RD, Gilbert MT, Kjar KH, Orlando L, Brochmann C, Taberlet P.|title=Fifty thousand years of Arctic vegetation and megafaunal diet|journal=Nature|year=2014|volume=506|issue=7486|pages=47–51|url=http://www.nature.com/nature/journal/v506/n7486/full/nature12921.html|doi=10.1038/nature12921|pmid=24499916}}</ref>
Riadok 68:
== Vyhynutie ==
[[Súbor:Ice age fauna of northern Spain - Mauricio Antón.jpg|thumb|Nosorožec srstnatý, ''[[Mammuthus primigenius]]'', [[Panthera leo spelaea|lev jaskynný]], a ''[[Equus lambei]]'' v neskorom pleistocéne, sever Španielska, autor [[Mauricio Antón]].]]
Mnoho druhov pleistocénnej [[megafauna|megafauny]], podobne ako nosorožec srstnatý, vyhynulo približne v rovnakom časovom období. Ľudský [[lov]] je často citovaný ako jedna z príčin.<ref name=diamond>{{cite book | title= Guns, Germs and Steel | last=Diamond | first=Jared | year=1997 | publisher=Vintage | location=New York |isbn=0-09-930278-0 |pages= |url= }}</ref> Iné teórie pre dôvod vymierania uvádzajú zmenu klímy spojenú s ustupujúcim ľadovcom a hypotézu hyperochorenia.<ref name=grayson>{{cite journal | url = http://www.unl.edu/rhames/courses/current/requiem-overkill.pdf | title=A requiem for North American overkill | last=Grayson | first=D. K. | last2 = Meltzer | first2 = D. J. | year = 2003 | month= | journal = Journal of Archaeological Science | volume=30 | issue= 5 | pages=585–593 | id= | accessdate= |quote= | doi=10.1016/S0305-4403(02)00205-4 }}</ref> Jedna z najviac akceptovaných teórií uvádza, že aj keď bol nosorožec srstnatý špecializovaný na chladné počasie, bol schopný prežiť aj v teplejších klimatických
(Shapiro). To naznačuje, že zmena klímy nebola jediným faktorom, ktorý prispel k jeho vyhynutiu (Naish). Ostatné druhy prispôsobené na studené prostredie, ako je napríklad [[sob]], [[Pižmoň severský|pižmoň]] a [[Zubor lesný|zubor]], prežili toto obdobie klimatických zmien a rovnako aj mnoho ďalších. To podporuje hypotézu nadmerného lovu nosorožca srstnatého. Nedávna [[rádiokarbónová metóda datovania]] ukazuje, že populácie v západnej [[Sibír]]i prežili až do 8 tisícročia pred Kr. Avšak presnosť tohto dátumu je neistá. Vyhynutie sa nezhoduje s koncom poslednej doby ľadovej, ale zhoduje sa s krátkym, ale vážnym klimatickým zvratom, ktorý trval asi 1 000 – 1 250 rokov, známym ako [[mladší dryas]] (GS1—Greenland Stadial 1). Ten sa vyznačuje pribúdaním a ustopovaním ľadovcov a ťažkým globálnym ochladením, krátkou prestávkou v pokračujúcom otepľovaní nasledujúcom po ukončení poslednej veľkej doby ľadovej (GS2). Tá nastala pravdepodobne kvôli odstaveniu [[termohalinný výmenník|termohalinného výmenníka]] v oceáne v dôsledku obrovského prílivu studenej sladkej vody z predchádzajúceho trvalého topenia počas teplejšieho [[interštadiál]]u (GI1—Greenland Interstadial 1: cca 16 000 – 11 450 <sup>14</sup>C BP).
| |||