Vladimir Ivanovič Vernadskij: Rozdiel medzi revíziami

d
IB norm.; wl. dátum; IB: +portály Chémia, Biológia, Vedy o Zemi; kat.; wl. norm: 5x; typog.; drob.; w: 1.65
d
d (IB norm.; wl. dátum; IB: +portály Chémia, Biológia, Vedy o Zemi; kat.; wl. norm: 5x; typog.; drob.; w: 1.65)
{{Infobox Osobnosť
| Meno = Vladimir Ivanovič Vernadskij
| Rodné meno =
|Portrét = 1934-V I Vernadsky.jpg
| Popis osoby = ruský [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]]
| Portrét = 1934-V I Vernadsky.jpg
|Dátum narodenia = [[12. marec]] [[1863]]
| Veľkosť portrétu =
|Miesto narodenia = [[Petrohrad]], [[Ruské impérium]]
| Popis portrétu =
|Dátum úmrtia = {{dúv|1945|1|6|1863|3|12}}
| Dátum narodenia |Miesto úmrtia = [[Moskva12. marec]], [[ZSSR1863]]
| Miesto narodenia = [[Petrohrad]], [[Ruská ríša|Ruské impérium]]
|}}
| Dátum úmrtia = {{dúv|1945|1|6|1863|3|12}}
| Miesto úmrtia = [[Moskva]], [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| Bydlisko =
| Iné mená =
| Štát pôsobenia =
| Národnosť =
| Štátna príslušnosť =
| Zamestnanie =
| Známy vďaka =
| Alma mater =
| Profesia =
| Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] -->
| Rodičia =
| Príbuzní =
| Súrodenci =
| Manželka =
| Partnerka =
| Deti =
| Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons -->
| Webstránka =
| Poznámky =
| Portál1 = Chémia
| Portál2 = Biológia
| Portál3 = Vedy o Zemi
|}}
 
'''Vladimir Ivanovič Vernadskij''' ([[ruština|po rusky]] ''Владимир Иванович Вернадский'', * [[12. marec]] [[1863]], [[Petrohrad]] – † [[6. január]] [[1945]], [[Moskva]]) bol ruský a sovietsky [[geológ]], zakladateľ [[geochémia|geochémie]] a [[biochémia|biochémie]]; zaoberal sa najmä [[mineralógia|mineralógiou]], [[kryštalografia|kryštalografiou]] a jadrovou geológiou (technikou datovania pomocou rádioaktívnych izotopov).
 
 
== Život ==
Narodil sa 28. februára (podľa gregoriánskeho kalendára 12. marca) 1863 v [[Petrohrad]]e. Bol synom ekonóma [[Ivan Vasilievič Vernadskij|Ivana Vernadského]]. Neskôr žil s rodičmi v [[Charkov]]e. V roku [[1885]] ukončil fyzikálno-matematickú fakultu [[Petrohradská univerzita|Petrohradskej univerzity]]. Od roku [[1890]] pôsobil na katedre mineralógie [[MGUMoskovskij gosudarstvennyj universitet imeni M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]]. V roku [[1897]] obhájil doktorskú dizertačnú prácu na Petrohradskej univerzite a v nasledujúcich rokoch pôsobil ako [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] opäť na Moskovskej univerzite. V rokoch 1906—1911[[1906]]{{--}}[[1911]] a 1915—19171915{{--}}1917 bol členom ruského parlamentu (štátneho sovietu).
 
V roku [[1886]] sa oženil s Natáliou Jegorovnou Starickou (1862—19431862{{--}}1943), s ktorou prežil spoločne 56 rokov. Mali dve deti, syna Georgija (1887—19731887{{--}}1973), známeho historika a dcéru Ninu (1898—19851898{{--}}1985), doktorku psychiatrie. Obe ich deti zomreli v emigrácii v [[Spojené štáty|USA]].
 
Po skončení [[ruská občianska vojna|občianskej vojny]] bol jedným z hlavných autorov plánu [[Elektrifikácia|elektrifikácie]] krajiny (GEOLRO). Podieľal sa významnou mierou na [[geologické mapovanie|geologickom mapovaní]] a poznaní geológie ZSSR ako aj pri vyhľadávaní zásob [[nerastná surovina|nerastných surovín]]. O roku [[1912]] bol členom [[Ruská akadémia vied|ruskej]] a neskôr i [[Akadémia vied ZSSR|sovietskej akadémie vied]]. V rokoch [[1920]][[1921]] viedol Tavrickú univerzitu v [[Simferopoľ|SimferopoleSimferopol]]e. Bol tiež jedným zo zakladateľov a prvým riaditeľom [[Ukrajinská akadémia vied|Ukrajinskej akadémie vied]].
 
Zakladateľ a v rokoch [[1922]][[1939]] riaditeľ výskumného ústavu zaoberajúceho sa [[rádioaktivita|rádioaktivitou]]. V rokoch 1922—1926[[1922]]{{--}}[[1926]] pracoval v [[Praha|Prahe]] a [[Paríž]]i. Jednou z príčin pobytu v laboratóriách Curieovcov bol výskum Parisia - látky omylom pokladanej za ďalší rádioaktívny [[Chemický prvok|prvok]]. V roku [[1927]] zorganizoval pri akadémii vied oddelenie zaoberajúce sa výskumom živých látok, ktoré považoval za súčasť [[biosféra|biosféry]]. Významne prispel k rozvoju [[geochémia|geochémie]] a vytvoril i nový vedný odbor [[biogeochémia|biogeochémiu]]. Jeho vedecká práca spojovala [[prírodná veda|prírodné vedy]] s [[filozofia|filozofiou]]. Vytvoril teóriu o [[noosoféra|noosfére]], ktorá je jednou z predstáv vesmírnej evolúcie. Noosféra je po [[geosféra|geosfére]] a [[biosféra|biosfére]], treťou fázou vývoja Zeme. Každá z predchádzajúcich fáz pritom mení tie predošlé. Noosféra podľa neho vznikla narodením prvého mysliaceho tvora na planéte a trvale sa prejavuje v geosfére a biosfére vo forme ľudských zásahov. Reprezentuje ju hlavne fyzický a ekonomický rozvoj Zeme. Bol jedným z propagátorov myšlienky [[panspermia|panspermie]] - teórie, ktorá vysvetľovala pôvod života na Zemi prinesením z vesmíru.
 
Vernadskij celkovo publikoval vyše 700 [[vedecká práca|vedeckých prác]]. V roku [[1943]] bol pri príležitosti svojich 80 narodenín vyznamenaný „za dlhodobú vynikajúcu prácu v oblasti vedy a techniky“ [[Štátna Stalinova cena|Štátnou Stalinovou cenou]], vysokým štátnym vyznamenaním udeľovaným za dôležité úspechy na poli vedy, techniky a umenia. Bol poverený vedením prípravy [[Sovietska jadrový program|sovietskej atómovej bomby]].
 
Zomrel [[6. januárajanuár]]a [[1945]] v [[Moskva|Moskve]].
 
== Zdroj ==
* {{preklad|ru|Вернадский, Владимир Иванович|16557749}}
 
{{DEFAULTSORT:Vernadskij, Vladimir Ivanovič}}
[[Kategória:Osobnosti z Petrohradu]]
[[Kategória:Ruskí geológovia]]
[[Kategória:Ruskí biochemici]]
[[Kategória:Ruskí filozofi]]
[[Kategória:Ruskí ateisti]]
[[Kategória:Ruskí mineralógovia]]
[[Kategória:Ruské osobnosti ukrajinského pôvodu]]
[[Kategória:Sovietski mineralógovia]]
[[Kategória:Osobnosti na poštových známkach]]
92 965

úprav