Krupinská planina: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d wikilinky
doplnenie
Riadok 102:
}}
 
'''Krupinská planina''' alebo staršie '''Krupinská výšina''' je [[geomorfologický celok]] v rámci [[Slovenské stredohorie|Slovenského stredohoria]]. Zo západu je ohraničená [[Štiavnické vrchy|Štiavnickými vrchmi]], zo severu [[Javorie (pohorie)|Javorím]], z východu [[Ostrôžky|Ostrôžkami]] a z juhu [[Podunajská pahorkatina|Podunajskou pahorkatinou]] a [[Ipeľská brázda|Ipeľskou brázdou]].
 
== Vymedzenie ==
Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch je {{Mnm|775}} vysoký [[Kopaný závoz]] neďaleko obce [[Senohrad]], ktorý je však pre polohu vo [[Lešť (vojenský obvod)|vojenskom výcvikovom priestore Lešť]] neprístupný. Nad {{Mnm|700}} dosahuje len niekoľko málo vrchov v Závozskej vrchovine na hranici s [[Ostrôžky|Ostrôžkami]], pomerne časté sú však vrcholy nad {{Mnm|500}} Nad obcou [[Horné Plachtince]] sa nachádza vrch [[Španí laz]] s vysielačom a chatou na vrchole.
Na východe susedí pohorie [[Ostrôžky]], severným smerom leží [[Javorie (pohorie)|Javorie]] a [[Pliešovská kotlina]]. Severozápadným smerom nadväzujú [[Štiavnické vrchy]], západne krajina klesá do [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]]. Južný a juhovýchodný okraj lemuje [[Juhoslovenská kotlina]].
 
Smerom na juh sa objavujú hlboké údolia a planina sa postupne znižuje. Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia [[Ipeľ|Ipľa]]. Medzi významné patrí [[Krtíš]], [[Tisovník]], [[Stará rieka (prítok Tisovníka)|Stará rieka]], [[Krupinica]] a [[Litava (prítok Krupinice)|Litava]].
 
Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie [[Vinič hroznorodý|viniča]] a zasahuje tu [[Stredoslovenská vinohradnícka oblasť]]. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.
 
== Delenie ==
Řádek 128 ⟶ 125:
*[[Bzovícka pahorkatina]]
*[[Závozská vrchovina]]
 
== Charakteristika ==
Je sopečného pôvodu a má ráz plošiny. Najvyšší vrch je {{Mnm|775}} vysoký [[Kopaný závoz]] neďaleko obce [[Senohrad]], ktorý je však pre polohu vo [[Lešť (vojenský obvod)|vojenskom výcvikovom priestore Lešť]] neprístupný. Nad {{Mnm|700}} dosahuje len niekoľko málo vrchov v Závozskej vrchovine na hranici s [[Ostrôžky|Ostrôžkami]], pomerne časté sú však vrcholy nad {{Mnm|500}} Nad obcou [[Horné Plachtince]] sa nachádza vrch [[Španí laz]] s vysielačom a chatou na vrchole.
 
Smerom na juh sa objavujú hlboké údolia a planina sa postupne znižuje. Územie odvodňujú málo vodnaté vodné toky, ktoré patria do povodia [[Ipeľ|Ipľa]]. Medzi významné patrí [[Krtíš]], [[Tisovník]], [[Stará rieka (prítok Tisovníka)|Stará rieka]], [[Krupinica]] a [[Litava (prítok Krupinice)|Litava]].
 
Planina patrí do teplej a mierne teplej klimatickej oblasti, čo umožňuje rast teplomilnej flóry. V južnej časti sú vhodné podmienky na pestovanie [[Vinič hroznorodý|viniča]] a zasahuje tu [[Stredoslovenská vinohradnícka oblasť]]. Územie je charakteristické laznícke osídlenie, čomu zodpovedá aj obhospodarovanie územia. Úrodné pôdy sú len na južnom okraji, planiny sú hojne využívané na pestovanie ovocia a pastiersky chov dobytka a oviec. Lesy sú predovšetkým hrabové a dubové.
 
== Referencie ==