Uhorské kniežatstvo: Rozdiel medzi revíziami

'''Uhorské veľkokniežatstvo''' ({{V jazyku|hun|''Magyar Nagyfejedelemség''}}; všeobecne aj „Uhorské kniežatstvo“ alebo (podľa rozlohy) „Uhorská ríša“ a pod.) je najstaršie doložený uhorský štát v stredoveku, ktorý bol založený niekedy medzi rokmi [[895]] a [[896]] ako kmeňový zväz zjednocujúci pôvodne kočovný ľud [[starí Maďari|Maďarov]], ktorí postupne prešli z polokočovného spôsobu života na usadlý život. V čele nestál samotný knieža, ale vo forme [[diarchia|diarchie]] sa o moc delili dvaja muži, t.j. ''kende'' či ''kündü'' (t.j. sakrálny kráľ či knieža) s ''gyula'' (vojvodcom). Kto z nich disponoval väčšou mocou alebo dôležitejším postavením je predmetom dohadov. Isté je len to, že vládnuci titul (podľa niektorých prameňov knieža alebo dokonca [[chán]]) bol zrejme prevzatý od [[Chazari|Chazarov]], od titulu [[kagan]]a. V priebehu [[10. storočie|10. storočia]] sú pôvodné [[pohanstvo|pohanské]] náboženstvá nahradené [[kresťanstvo]]m a maďarská kmeňová konfederácia sa postupne mení a konsoliduje v kresťanské kráľovstvo. Tým sa [[de iure]] stáva v roku [[1000]] alebo [[1001]], kedy sa knieža Vajk, pokrstený už ako Štefan, necháva korunovať na uhorského kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I]].

 

Vznik Uhorska je spojený s príchodom [[starí Maďari|Maďarov]] do [[Panónia (rímska provincia)|Panónie]] a Podunajska. Kočovné kmene prišli do tejto oblasti pod vedením [[Arpád]]a, ktorého si sedem maďarských vojvodov v roku [[890]] zvolilo za svojho panovníka.