Leopold I. (Svätá rímska ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 7:
|korunovácia =
|pôvodné meno = Leopold Ignatius Joseph Balthasar Felician
|obrázok erbu = Greater Coat of Arms of Leopold I, Arms-imperialHoly Roman Emperor.svg
|ostatné tituly =
|dátum narodenia = [[9. jún]] [[1640]]
Riadok 33:
|nástupca1 = [[Jozef I. Habsburský|Jozef I.]]
}}
 
'''Leopold I. Habsburský''' (* [[9. jún]] [[1640]], [[Viedeň]] – † [[5. máj]] [[1705]], Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda (od r. [[1657]]), uhorský (od r. [[1655]]) a český (od r. [[1656]]) kráľ, rímskonemecký cisár (od r. [[1658]]), z dynastie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], štvrtý syn cisára a kráľa [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinanda III.]] a jeho prvej manželky [[Mária Anna Španielska (1606 – 1646)|Márie Anny Španielskej]].
 
Řádek 77 ⟶ 78:
== Zaujímavosti ==
[[Súbor:Jan Thomas - Leopold I as Acis in the play "La Galatea".jpg|right|thumb|Portrét Leopolda I. v divadelnom kostýme]]
 
* Na obdobie panovania Leopolda I. máme v Bratislave pamiatku. Je ňou mariánsky stĺp na rozhraní dnešného Hlavného a Františkánskeho námestia pred jezuitským kostolom. Stĺp, na vrchole ktorého je umiestnená socha Panny Márie, bol postavený v r. 1675 ako pomník na Leopoldovo víťazstvo v r. 1670{{--}}1671, kedy tvrdo zakročil proti sprisahancom z radov uhorských rebelov a protestantov usilujúcich sa dosadiť na uhorský trón vlastného panovníka. Po potlačení sprisahania nastali ostré represie, počas ktorých boli hlavní vzbúrenci popravení alebo predaní do otroctva na galeje. Na mieste, kde dnes stojí stĺp, bol v roku 1671 popravený jeden z čelných predstaviteľov odboja, moravský protestantský kazateľ Mikuláš Drábik.
* Leopold bol známy ako kultivovaný človek a veľký milovník umenia, najmä hudby (dokonca hudobné diela sám komponoval). Často usporadúval dvorné divadelné a baletné predstavenia, ktorých sa i osobne ako protagonista zúčastňoval. Jeho dvorná kapela bola vychýrená a patrila k najlepším na svete. Údajne ho ročne stála 50 000 zlatých. Medzi ľudom sa šírili reči, že keby všetky úrady vo Viedni boli v takom stave ako kapela, Viedeň by bola rajom na zemi a útulkom spravodlivosti.