Íl: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 bajtov ,  pred 1 rokom
→‎Minerálne zloženie: Pravopis, preklepy
(→‎Minerálne zloženie: Pravopis, preklepy)
 
== Minerálne zloženie ==
 
Íl je tvorený viac ako 50 % ílovitej hmoty, ktorú predstavujú hlavne [[skupina ílových minerálov|minerály ílovej skupiny]], ako sú napr. [[illit]], [[kaolinit]] a [[montmorillonit]] a iné. Podľa typu ílových minerálov sa delia na [[kaolinit]]ické íly, [[montmorillonit]]ické íly a [[illit]]ové íly. Minerály ílovej skupiny patria medzi [[fylosilikát]]y. Sú veľmi jemnozrnné a môžu byť hydratované. Sú štruktúrne podobné [[skupina sľudy|sľudám]]. Ich minerálna štruktúra je zložená z tetraédrov SiO<sub>4</sub> a oktaédrov XO<sub>6</sub> (kde X je Mg alebo Al)<ref>Klein, C., 2006; ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref>. Obe tieto vrstvy sú rôznym spôsobom spojené pomocou atómov [[kyslík]]a. Do svojej štruktúry a medzivrtevnýchmedzivrstevných priestorov môžu prijímať rôzne [[ión]]y alebo molekuly, čo spôsobuje ich rôznorodé vlastnosti. Íl okrem toho bežne obsahuje prímesyprímesi iných minerálov, ako [[kremeň|kremenných]] zŕn prachovej frakcie<ref name="Vozárová, 2000">Vozárová, A., 2000; ''Petrografia sedimentárnych hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.</ref>. Bežné sú tiež zrná [[skupina živca|živcov]], sľúd, [[chlorit]]u, [[glaukonit]]u a najmä [[karbonát]]ov. Niekedy sú jeho súčasťou i zrnká [[pyrit]]u. Pokiaľ nad ílovitou hmotou prevažuje [[uhličitan vápenatý]] možno sediment označiť ako vápnitý íl, alebo [[slieň]].
 
== Fyzikálne a chemické vlastnosti ==
 
== Výskyt ==
Íly sú jedny z najčastejších sedimentov na zemskom povrchu. Ílovité minerály vznikajú hlavne pri [[zvetrávanie|zvetrávaní]] a tvorbe [[pôda|pôd]] vo vodnom i suchozemskom prostredí. Niekedy sa zachovávajú ako zvyškové pôdy v priehlbinách skalného podkladu, alebo i na starších sypkých sedimentoch. Pochované pôdy sú pomerne dobre rozoznateľné v [[pleistocén]]nych sedimentoch. Kontinentálne íly sa akumulujú najčastejšie v nivách a mŕtvych ramenách riek. Morské íly sa usadzujú na bahnitých pobrežiach, vonkajšej časti [[šelf]]u ako i vhlbokovodnomv hlbokovodnom – hemipelagickom prostredí. Značné hrúbky ílov sa viažu na ústia veľkých riek<ref name="Vozárová, 2000"/>. Íly vznikajú aj na [[zlom (geológia)|zlomových]] plochách, kde vytvárajú tzv. tektonické íly (fault gouge).
 
Niektoré íly ako napr. [[montmorillonit]] ([[bentonit]]) vzniká premenou sopečného skla<ref name="Vozárová, 2000"/>, kaolinit vzniká [[hydrotermálne procesy|hydrotermálnymi]] premenami [[skupina živca|živcov]].
 
== Využitie ==
Íly sa od nepamäti používajú na výrobu [[keramika|keramiky]], pálených aj nepálených [[Tehla (stavebníctvo)|tehiel]] a ako prísada do [[náter]]ových a žiaruvzdorných hmôt ([[illit]] a [[kaolinit]]). V súčasnosti stúpa význam použitia ako [[environmentálna surovina|environmentálnych surovín]]. Bentonit sa využíva ako tesniaca vrstva pre [[skládka|skládky]] rôznych typov odpadu, keďže po nasýtení vodou sa stáva nepriepustný. Niektoré druhy ílov ako [[smektit]] majú významné [[sorpcia|sorpčné]] vlastnosti. Čisté íly sa využívajú aj ako plnidlo, či prostriedky na čistenie vlny a súkna alebo ako súčasť [[vrt]]ného výplachu. Niektoré íly sa využívajú pre svoje liečivé a antioxidačné a absorpčné vlastnosti ako prostriedky pre starosť o pleť. Íly možno ako nosiče chemických [[hnojivo|hnojív]] využívať pri zlepšovaní vlastností [[pôda|pôd]].
 
== Referencie ==
Anonymný používateľ