Tyranosaurus: Rozdiel medzi revíziami

úpravy
(→‎Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Tyranosaurus?veaction=edit&section=22)
(úpravy)
{{na úpravu}}
{{Infobox živočíchy|
Farba=Brown and black
Názov=Tyrannosaurus|
Geologický rozsah={{Geologický rozsah|68|66|[[Vrchná krieda]]}}|
Obrázok=[[Súbor:Palais de la Decouverte Tyrannosaurus rex p1050042.jpg|260px]]|
Titulok=Exemplár v múzeu [[Palais de la découverte]] v Paríži.|
Titulok=Tyrannosaurus rex|
Farba2=pink|
Skry12=áno|
Ríša po slovensky=[[Živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Čeľaď po slovensky=|Čeľaď po latinsky=[[Tyrannosauridae]]|
Rod po slovensky=tyranosaurus|Rod po latinsky='''Tyrannosaurus'''|
Farba3=pink|
Binomické meno=Tyrannosaurus rex|
Klasifikátor1=[[Henry Fairfield Osborn|Osborn]]|
Dátum1=1905|
Synonymá=Dynamosaurus, Stygivenator, [[Nanotyrannus]]?|
Obrázok2=|
Titulok2=}}
'''Tyranosaurus''' (lat. ''Tyrannosaurus''; doslova „tyranský jašter“) je vyhynutý rod z čeľade [[Tyrannosauridae]]. Jeho jediným druhom je '''Tyrannosaurus rex'''. VYŠKA: 6-12 metrov
 
Išlo o obrovského dravého [[theropoda|teropóda]], ktorý dnes patrí medzi najznámejšie [[dinosaurus|dinosaury]]. Žil pred 68 až 6566 miliónmi [[rok]]ov<ref name=hellcreekage>{{cite journal |last1=Hicks |first1=J. F. |last2=Johnson |first2=K. R. |last3=Obradovich |first3=J. D. |last4=Tauxe |first4=L. |last5=Clark |first5=D. |date=2002 |title=Magnetostratigraphy and geochronology of the Hell Creek and basal Fort Union Formations of southwestern North Dakota and a recalibration of the Cretaceous–Tertiary Boundary |journal=Geological Society of America Special Papers |doi=10.1130/0-8137-2361-2.35 |volume=361 |pages=35–55 |url=http://specialpapers.gsapubs.org/content/361/35.full.pdf |format=PDF|isbn=978-0-8137-2361-7 |bibcode=2002GSASP.356..679O }}</ref> vo vrchnej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriede]], nájdený bol na západe [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]].
 
Rovnako ako iné [[Tyrannosauroidea|tyrannosauroidy]] to bol dvojnohý mäsožravý dinosaurus s masívnou [[lebka|lebkou]], udržiavanou v rovnováhe pomocou dlhého chvosta. V každej [[čeľusť|čeľusti]] mal rad zakrivených a vykrajovaných zubov dorastajúcich do dĺžky až 15 [[centimeter|centimetrov]], ktoré sa po vypadnutí alebo zodratí postupne nahradzovali, čo trvalo po celý život. Jeho predné končatiny boli veľmi malé a disponovali iba dvoma [[prst]]ami. Pravým opakom jeho predných končatín boli jeho dlhšie a mohutnejšie zadné končatiny. Na oboch zadných končatinách mal po štyri prsty, vrátane prvého, ktorý bol malý a nedotýkal sa zeme. Aj keď sú v súčasnosti známe teropódy prevyšujúce jeho veľkosť, s dĺžkou okolo 13 metrov, výškou zhruba 6 metrov a hmotnosťou približne 6,8 ton patrí medzi najväčšie suchozemské zvieratá, aké kedy žili.
 
== Opis ==
[[Súbor:Largesttheropods.png|náhľad|vľavo|Veľkosť tyranosaura (zelenou) v porovaníporovnaní s najväčšími dnes známymi teropódmi]][[Súbor:Tyrannosaurusscale.svg|náhľad|vľavo|Veľkosť jednotlivých exemplárov v porovnaní s veľkosťou človeka]]
Tyranosaurus bol jedným z najväčších mäsožravých dinosaurov všetkých čias; najväčší exemplár, FMNH PR2081 („Sue“), meria až 12,8 metrov na dĺžku a je zhruba 4 metre vysoký<ref>[http://fieldmuseum.org/sue/about_vital.asp „Sue's vital statistics“]. ''Sue at the Field Museum''. Prístup: 15. Septembra 2007 (po anglicky).</ref> s hmotnosťou, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 5,4 až 6,8 ton. Veľkosť rodu tyranosaurus bola značná, možno rozličná u oboch pohlaví. U doteraz nájdených jedincov sa totiž dĺžka pohybovala v rozmedzí 9 až 13 metrov, pričom výška na úrovni bedier dosahovala okolo 3,5{{--}}4 metrov. Zvyčajne sa predpokladá, že väčšie boli samice. Vďaka veľkosti a mohutnej stavbe tela vážil dospelý tyranosaurus 5 až 7 ton. Za svoju veľkosť vďačí mimoriadne rýchlemu rastu v období dospievania, ktoré bolo oveľa vyššie než u príbuzných tyrannosauridov (do veku približne 12 pritom tyranosaurus rástol podobným tempom ako stredne veľké tyrannosauridy typu Daspletosaura). Odhaduje sa, že najväčší jedinci rodu tyranosaurus mohli dosahovať dĺžku až okolo 14 metrov a hmotnosť približne 6,8 ton (najvyšší odhad je dokonca 9 ton), čím by prekonali dokonca aj obrieho dravého dinosaura rodu [[Carcharodontosaurus|Karcharodontosaurus]].
 
[[Súbor:Tyrannoskull.jpg|náhľad|Lebka tyranosaura (AMNH 5027)]]
Tyranosaurus mal veľkú [[hlava|hlavu]] (tvorila vyše osminu jeho celkovej telesnej dĺžky) s veľkými [[zub]]ami, ktoré boli až {{cm|15|m}} dlhé. Tieto zuby boli zhrubnuté a mierne zahnuté, takže keď dravec zatvoril papuľu, všetky zuby sa zovreli naraz. Zuby mali vpredu aj vzadu pílkovité okraje, ktoré zanechávali ľahko rozoznateľné stopy na kostiach obete.<ref>LAMBERT, David; NAISH, Darren; WYSEOVÁ, Elizabeth. Dinosaury a život v praveku. Preklad Radim Labuda. Bratislava: Nakladateľstvo Svojtka & Co, 2002. ISBN 978-80-8107-229-1. Kapitola Tyranské jaštery, s. 124.</ref> V prednej časti čeľuste sa nachádzali zuby malé zuby, no husto osadené vedľa seba, ktoré sa navyše smerom do zadnej časti čeľuste zväčšovali a po vypadnutí alebo zdreníopotrebovaní nahradzovali. Jeho oči boli nasmerované dopredu, aby sa zorné polia oboch jeho očí prekrývali, vďaka čomu dokázal lepšie odhadovať vzdialenosti (tzv. [[binokulárne videnie]]). Stavba lebky bola mohutná, s masívnou [[sánka|sánkou]], ktorá bola vizitka sily čeľustí, neporovnateľná s akýmkoľvek dnešným suchozemským [[dravec|dravcom]]. Kým hlavu ako aj [[krk]] mal tyranosaurus svalnatú, predné končatiny disponovali iba dvomi prstami a vyzerali slabé, hoci boli aj napriek dĺžke ľudského ramena schopné uniesť dospelého [[muž]]a. Síce zdanlivo neužitočné (nedosiahli ani do tlamy), tyranosaurus ich mohol používať pri vstávaní zo zeme. Ďalšími znakmi tohto mohutného tvora boli dlhé a silné zadné končatiny prispôsobené na chôdzu a dlhý chvost, ktorý mu slúžil na udržiavanie rovnováhy.
 
== Klasifikácia ==
Tyranosaurus je typový rod nadčeľade [[Tyrannosauroidea]], čeľade [[Tyrannosauridae]] a podčeľade Tyrannosaurinae. Ďalším známym členom tejto podčeľade je severoamerický rod [[Daspletosaurus]] a ázisjkýázijský rod [[Tarbosaurus]]<ref>Currie, Philip J.; Jørn H. Hurum and Karol Sabath. „Skull structure and evolution in tyrannosaurid dinosaurs“. ''Acta Palaeontologica Polonica'', 2003, ročník 48, číslo 2: 227–234. Prístup: 2008-10-08.</ref><ref>Holtz, Thomas R., Jr.. „Tyrannosauroidea“. In David B. Weishampel, Peter Dodson and Halszka Osmólska. ''The dinosauria''. Berkeley: University of California Press, 2004, ss. 111–136. ISBN 0-520-24209-2.</ref> (obaja boli kedysi synonymizovaný s tyranosaurom).<ref name="PdotW">Paul, Gregory S.. ''Predatory dinosaurs of the world: a complete illustrated guide.'' New York: Simon and Schuster, 1998. ISBN 0-671-61946-2.</ref> Tyrannosauridy boli niekedy mylne považovaný za potomkov megalosaurov a carnosaurov, hoci viac nedávno ich kladistické analýzy klasifikovali so všeobecne menšími coelurosaurami.<ref name="Phylogenetic Postion"/>
 
[[Súbor:Tyrannosaurus BW.jpg|náhľad|vľavo|Rekonštrukcia vzhľadu]]
V roku [[1955]], sovietsky [[paleontológ]] Jevgenij Alexandrovič Malejev na základe skamenených kostí objavených v [[Mongolsko|Mongolsku]] pomenoval nový druh, ''Tyrannosaurus bataar''.<ref>Maleev, E. A.. Gigantic carnivorous dinosaurs of Mongolia (in Russian). ''Doklady Akademii Nauk SSSR'', 1955, ročník 104, číslo 4, str. 634–637.</ref> V roku [[1965]] bol tento druh premenovaný na ''[[Tarbosaurus|Tarbosaurus bataar]]''. Navzdory premenovania, veľa fylogenetických analýz zistilo, že [[Tarbosaurus]] by mohol byť [[Kladistika|kladistikou]] tyranosaura a preto bol Tarbosaurus často považovaný za druh ázijského tyranosaura.<ref name="Phylogenetic Postion">Holtz, Thomas R.. [http://www.jstor.org/pss/1306180 „The Phylogenetic Position of the Tyrannosauridae: Implications for Theropod Systematics“]. ''Journal of Palaeontology'', 1994, ročník 68, číslo 5: 1100–1117. Prístup: 2008-10-08. (po anglicky)</ref> Keď [[Jørn Hurum]] a Sabath skúmali lebku Tarbosaura a porovnával ju s lebkou tyranosaura zistili, že sú odlišné. Vzhľadom na to, pripomínal Tarbosaura skôr iný člen čeľade Tyrannosauridae a to [[Alioramus]]. Currie, Hurum a Sabath vo svojej analýze došli k záveru, že kladistikou tyranosaura nebol Tarbosaurus, ale Alioramus. Tento výsledok potvrdzuje, že tyranosaurus a Tarbosaurus sú odlišné typy.
 
Ďalšie fosílie tyrannosauridov nájdených v rovnakých formáciachformáciách ako ''Tyrannosaurus rex'' boli pôvodne klasifikované ako samostatné taxóny, vrátane [[Aublysodon]]a a druhu ''Albertosaurus megagracilis'' (v roku 1995 premenovaný na ''Dinotyrannus megagracilis'')<ref name="PdotW"/>. Všetky fosílie sa dnes priraďujú mladistvému tyranosaurovi<ref>Carr, TD. „Craniofacial ontogeny in Tyrannosauridae (Dinosauria, Theropoda)“. ''Journal of Vertebrate Paleontology'', 1999, ročník 19: 497–520.</ref> až na výnimku malej ale takmer kompletnej lebky z [[Montana (USA)|Montany]]. V roku [[1946]], [[Charles Whitney Gilmore|CH. W. Gilmore]] pôvodne klasifikoval túto lebku ako druh rodu gorgosaurus[[Gorgosaurus]] (''G. lancensis''). Neskôr v roku [[1988]] ju Bakker, Williams a Currie zaradili do samostatného rodu [[Nanotyrannus]].
 
=== Manospondylus ===
[[Súbor:Tyranosaurus rex skull.jpg|náhľad|Lebka ''T. rex'' (typový druh) v ''[[Carnegie Museum of Natural History'' (Carnegieho múzeu prírodnej histórie)]]]]
Prvé fosílie, ktoré možno pripísať druhu ''Tyrannosaurus rex'', sa skladajú z dvoch čiastkových stavcov, ktoré objavil americký paleontológ [[Edward Drinker Cope]] v roku [[1892]]. Pripisoval ich živočíchovi zvanému ''Manospondylus gigas''. Už v roku [[1917]], Henry Fairfield Osborn spoznal podobnosti medzi ''M. gigas'' a ''T. rex'', no vzhľadom na roztrieštenosť stavcov Manospondyla nebolo možné určiť, či sú druhy totožné.<ref>Osborn, H. F. (1917). [http://digitallibrary.amnh.org/dspace/handle/2246/1334 Skeletal adaptations of Ornitholestes, Struthiomimus, Tyrannosaurus]. Bulletin of the American Museum of Natural History. (po anglicky)</ref>
 
Výskumom niekoľkých exemplárov druhu ''Tyrannosaurus rex'', sa vedcom podarilo určiť ontogenetický vývoj jedincov tohto druhu, odhadnúť ich dĺžku života a určiť ich tempo rastu. U najmenšieho známeho jedinca (LACM 28471, „Teropód Jordan“) je odhadovaná hmotnosť len asi {{kg|30}}, zatiaľ čo u najväčšieho jedinca, FMNH PR2081 („Sue“) je s najväčšou pravdepodobnosťou {{kg|5400}}. [[Histológia|Histologické]] analýzy kostí ''Tyrannosaura rexa'' ukázali, že LACM 28471 bol len vo veku 2 rokov kedy zomrel, zatiaľ čo „Sue“, zomrela okolo 28 rokov, čo je asi maximálny vek pre tento druh.
 
[[Histológia|Histologickým]] analýzam sa tiež podarilo určiť vek ďalších jedincov a zistili, že najmladší jedinci mohli vážiť zhruba pod {{kg|1800}} a okolo veku 14 rokov sa ich telo začalo rapídne zväčšovať. Počas tejto fázy rýchleho rastu, mladistvý jedinec tyranosaura priberal asi {{kg|600}} ročne. Vo veku 18 rokov, sa zase krivka rastu rapídne znížila. Ďalšia nedávna štúdia vykonaná histológiou kostí rôznych jedincov potvrdzuje tieto výsledky a zistila, že rýchly rast sa začal spomaľovať na zhruba veku 16 rokov.<ref>Horner JR, Padian K. [http://www.metapress.com/home/main.mpx „Age and growth dynamics of Tyrannosaurus rex“]. Proceedings. ''Biological sciences/the Royal Society'', 2004 (September), ročník 271, číslo 1551: 1875–80.</ref> Táto náhla zmena v raste môže znamenať fyzickú dospelosť, čo je hypotéza, ktorá je podporovaná objavom dreňového tkaniva zo stehennej kosti 16 až 20 rokov starého ''Tyrannosaura rexa'' z Montany (MOR 1125, známeho ako „B-rex“). Dreňové tkanivá sa vyskytujú len u samíc vtákov počas [[ovulácia|ovulácie]], čo naznačuje, že „B-rex“ bol v reprodukčnom veku.<ref>Schweitzer MH, Wittmeyer JL, Horner JR. [http://www.sciencemag.org/content/308/5727/1456.long „Gender-specific reproductive tissue in ratites and Tyrannosaurus rex“]. ''Science'', 2005 (Jún), ročník 30, číslo 5727: 1456–60. Prístup: 2008-10-05. (po anglicky)</ref> Ďalšia štúdia uvádza vek tohto exemplára na 18 rokov.<ref>Lee, Andrew H.; and Werning, Sarah. [http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC2206579/?tool=pmcentrez „Sexual maturity in growing dinosaurs does not fit reptilian growth models“]. ''Proceedings of the National Academy of Sciences'', 2008, ročník 105, číslo 2: 582–587. (po anglicky)</ref> Ostatné tyrannosauridy vykazujú veľmi podobné rastové krivky, aj keď s nižším tempom rastu, ktorý zodpovedá ich nižším rozmerom.<ref>Erickson GM, Currie PJ, Inouye BD, Winn AA. „Tyrannosaur life tables: an example of nonavian dinosaur population biology“. ''Science'', 2006 (Jún), ročník 313, číslo 5783: 213–7.</ref>
 
Viac ako polovica známych exemplárov ''Tyrannosaura rexa'' zrejme zomrela po veku šiestich rokov od dosiahnutia pohlavnej zrelosti a takýto príklad je možné spozorovať aj pri iných tyrannosauridoch a pri niektorých dnes žijúcich vtákoch a cicavcoch. Tieto exempláre vykazujú aj vysokú úmrtnosť mladistvých jedinovjedincov tohto rodu.
 
=== Sexuálny dimorfizmus ===
[[Súbor:MUJA-Tyrannosaurus.JPG|náhľad|Namontované kostry dvoch jedincov rodu tyranosaurus v polohe párenia, ''Jurassic Museum of Asturias'']]
Vzhľadom na zvýšený počet exemplárov, vedci začali analyzovať rozdiely medzi jednotlivcami a zistili, že existujú dva rôzne typy stavby kostier. Prvý typ je pevnejšie stavaný tzv. „mohutnejší“, zatiaľ čo druhý je „útlejší“. Niekoľko [[morfológia|morfologických]] rozdielov spojených s oboma typmi bolo použitých na analýzu [[sexuálny dimorfizmus|sexuálneho dimorfizmu]] tyranosaura. Odborníci sa nazdávajú, že „mohutnejšia“ bola samica pretože panva niekoľkých exemplárov tohto typu sa zdá byť širšia, zrejme z dôvodu prejazdu(?)lepšieho priechodu vajíčok.<ref>Carpenter, Kenneth. Variation in ''Tyrannosaurus rex''. In Kenneth Carpenter and Philip J. Currie. ''Dinosaur Systematics: Approaches and Perspectives''. Cambridge: Cambridge University Press, 1992, ss. 141–145. ISBN 0-521-43810-1.</ref>
 
Len pri jednom exemplári druhu ''Tyrannosaurus rex'' bolo presvedčivo preukázané, že patrí určitému pohlaviu. Výskum „B-rexa“ preukázal zachovanie mäkkých tkanív. Niektoré z týchto tkanív boli identifikované ako dreňové tkanivá, čo sú špecializované tkanivá rastu iba u moderných vtákov ako zdroj vápnika pre výrobu vaječnej škrupiny počas ovulácie, čo tiež silne posilňujepodporuje názor, že tzv. „B-rex“ bola samica. Nedávny výskum ukázal, že dreňové tkanivá sa nenachádzajú nikde u [[krokodíl]]ov, ktoré sú spolu s vtákmi považované za najbližších žijúcich príbuzných dinosaurov.
 
=== Postava ===
[[Súbor:T. rex old posture.jpg|náhľad|vľavo|Stará rekonštrukcia rodu tyranosaurus. Vyobrazený je aj rod [[triceratops]].]]
Rovnako ako veľa bipedných dinosaurov bol ''Tyrannosaurus rex'' kedysi prezentovaný ako „trojnožka“ vo vzpriamenej polohe s chvostom tiahnúcim sa za ním po zemi. Tento koncept bol sprvu navrhnutý Josephom Leidom v roku [[1865]], ktorý rekonštruoval Hadrosaura, prvého dinosaura s bipedným držaním tela.<ref>Leidy, J. „Memoir on the extinct reptiles of the Cretaceous formations of the United States“. ''Smithsonian Contributions to Knowledge'', 1865, ročník 14: 1–135.</ref> Henry Fairfield Osborn, bývalý riaditeľ ''[[American Museum of Natural History'']] (Americkéhoamerické prírodovednéhoprírodovedné múzeamúzeum) v New Yorku, podporil hypotézu o vzpriamenom postoji tohto tvora rekonštrukciou jeho kostry v roku 1915. Až v roku [[1970]] si vedci uvedomili, že tento postoj by zviera neudržalo, pretože by to viedlo k narušeniu či oslabeniu viacerých [[kĺb]]ov, vrátane bokov. NepresnýNepresná postojrekonštrukcia tohotokostry tvoraz AMNH bolbola zobrazovanýzobrazovaná aj v mnohých [[film]]och a [[maľba|maľbách]] (napríklad slávna nástenná maľba Rudolfa Zallingera – ''Age of Reptiles'' v ''Peabody Museum of Natural History'')<ref>[http://peabody.yale.edu/exhibits/age-reptiles-mural „The Age of Reptiles Mural“]. Yale University. 2008. Prístup: 2008-10-16.</ref> až do roku [[1990]], kedy filmy ako [[Jurský park]] zaviedli pre širokú verejnosť jeho presnejší postoj s vodorovne držanou chrbticou a s perfektne výváženýmvyváženým telom.<ref name="PdotW"/>
 
=== Perie? ===
=== Stopy ===
[[Súbor:Philmont Scout Ranch Tyrannosaurus footprint.jpg|náhľad|Pravdepodobný odtlačok stopy tyranosaura v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]]]]
Dodnes boli objavené len dva odtlačky stôp, ktoré možno pripísať tyranosaurovi. Prvú z nich našiel v roku [[1983]] americký geológ Charles Pillmore vo Philmonte v [[Nové Mexiko|Novom Mexiku]]. Pôvodne si myslel, že patrí hadrosauridovi hoci výskumy odhalili akúsi veľkú 'pätu'„pätu“, ktorá sa medzi stopami [[ornithopoda|ornitopódnych]] [[dinosaury|dinosaurov]] nenachádza. Stopu popísali Martin Lockley a Adrian Hunt ako [[ichnotaxón]] ''Tyrannosauripus pillmorei'' v roku [[1994]]. Navrhli, že je viac než pravdepodobné, že stopu po sebe zanechal tyranosaurus a že ide o prvú známu stopu tohto druhu. Meria {{cm|83|m}} na dĺžku a {{cm|71|m}} na šírku.<ref>Lockley, MG; Hunt AP. A track of the giant theropod dinosaur Tyrannosaurus from close to the Cretaceous/Tertiary boundary, northern New Mexico. ''Ichnos'', 1994, ročník 3: 213–218. doi:10.1080/10420949409386390</ref>
 
Druhá nájdená stopa ({{cm|76|m}} dlhá), ktorú možno pripísať rodu tyranosaurus bola prvýkrát popísaná v roku [[2007]] britským paleontológom Phillom Manningom zo [[súvrstvie Hell Creek|súvrstvia Hell Creek]] v [[Montana (USA)|Montane]]. Či však stopu po sebe zanechal tyranosaurus, nie je jasné, a to aj keď je spolu s Nanotyrannom jediný veľký [[theropoda|teropód]] zatiaľ nájdený v súvrství Hell Creek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 
Väčšina odborníkov názor podporujúci zdochlinožravosť tyranosaura neprijala. Vzhľadom na to, že dnes neexistuje ani jeden výlučný všežravec (okrem [[sup]]ov, no tie lietajú) a keďže väčšina veľkých bylinožravcov z éry tyrannosaura nebola rýchlejšia než on, s lovom nemusel mať veľké problémy. Väčšina vedcov však nepovažuje tyranosaura ani za výlučného lovca, keďže aj veľké dnes žijúce šelmy nepohrdnú zdochlinou.
 
Napriek schopnosti loviť veľkú korisť tak tyranosaurus zrejme obľuboval aj zdochliny, ako každý veľký predátor, ktoré vďaka citlivému [[čuch]]u zacítil na kilometre. Taktika lovu tohto tvora bola iná, než taktika allosaurov. Alosaury sa kvôli pomerne ľahko stavanej lebke snažili útočiť na slabiny. Tyranosaurus však disponoval mimoriadne veľkou silou zahryznutia (podľa odhadov 6 410 až 13 400 N podľa Erickson a kol., čím sa radí medzi živočíchy s najväčšou silou zahryznutia); jediným zahryznutím dokázal aj dvanásťmetrovému [[edmontosaurus|Edmontosaurovi]] vytrhnúť z tela veľké kusy mäsa aj s [[kosť]]ami. Počas lovu tyranosaurovi pomáhal aj dobrý [[sluch]] a [[zrak]]. Po zabití tyranosaurus obeť zožral skoro celú aj s kosťami, pričom sústa nehltal vcelku, ale (ako vďaka jeho skamenenému [[trus]]u vieme) dôkladne ich rozhrýzol.
 
55 618

úprav