Informácia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: školská IP vizuálny editor |
d Verzia používateľa 87.197.34.89 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ Značka: rollback |
||
Riadok 1:
'''Informácia''' je slovo s mnohými významami, ktoré závisia od kontextu, ale spravidla je jeho význam blízky pojmom [[význam]], [[poznatok]], [[inštrukcia (informatika)|inštrukcia]], [[oznámenie]], [[reprezentácia]] a [[mentálny podnet]].
Hoci veľa ľudí hovorí o príchode [[informačný vek|informačného veku]], [[informačná spoločnosť|informačnej spoločnosti]] a [[informačná technológia|informačných technológií]] a hoci [[informatika]] a [[počítačová veda]] sú často stredobodom záujmu, slovo „informácia“ sa často používa bez starostlivého zváženia jeho rôznych významov.
Řádek 9 ⟶ 7:
Informácia sa dá chápať ako [[správa]] posielaná odosielateľom príjemcovi. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch. Podľa Shannonovej teórie informácií je informácia mierou stredného informačného obsahu, prenositeľného daným kódovaním.
Tento typ definície informácie sa dá inak formulovať aj takto: Informácia je správa o tom, že nastal jeden z možných javov z množiny existujúcich javov, čo u prijímateľa zníži neznalosť o tomto jave. Je to myšlienka vyjadrená v danom jazyku (pomocou symbolov) vyjadrujúca stav určitého objektu, jeho správanie sa. <ref>https://sites.google.com/site/rosicova/studijne-materialy/informacie</ref>
===Informácia v evolučnej ontológii ===
Řádek 23 ⟶ 21:
* možno ju merať - jej množstvo (kvantitu), napr. na pošte sa platí za telegram podľa počtu slov (počet slov je vyjadrením množstva informácie)
* má svojho adresáta - pre ktorého môže, ale nemusí mať význam. Z tohto hľadiska teda môžeme informácie rozdeliť na užitočné a neužitočné
Z toho nám vyplýva vzťah medzi [[údaj]]om a informáciou: Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom. Rozdiel medzi údajom a informáciou ilustruje napr. takáto situácia: Povieme, že kopec je vysoký 600 yardov. Človek, ktorý vie, akú veľkosť má táto dĺžková jednotka, si môže výšku kopca predstaviť. Pre človeka, ktorý nikdy o yardoch nepočul, je skutočná veľkosť kopca neznáma.
▲Z toho nám vyplýva vzťah medzi [[údaj]]om a informáciou: Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom. Rozdiel medzi údajom a informáciou ilustruje napr. takáto situácia: Povieme, že kopec je vysoký 600 yardov. Človek, ktorý vie, akú veľkosť má táto dĺžková jednotka, si môže výšku kopca predstaviť. Pre človeka, ktorý nikdy o yardoch nepočul, je skutočná veľkosť kopca neznáma.
== Jednotky informácie ==
1 [[bit]] (1 b) je množstvo informácií, ktoré získame správou o realizácii jedného z dvoch možných rovnako pravdepodobných stavov. Je to najmenšia jednotka informácie. Nemýliť si ho s 1 Bajtom (anglicky Byte), ktorý nie je jednotkou informácie, ale jednotkou počítačovej pamäte. Na popísanie viac ako dvoch stavov je potrebné použiť viacero bitov. Počet potrebných bitov L matematicky určíme ako logaritmus počtu možností N pri základe 2.
:L = log<sub>2</sub>N
| |||