Venuša: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 6724133 používateľa 195.28.148.2 (diskusia) bola vrátená informačná duplicita Značka: vrátenie |
aktualizácia prieskumu - po x rokoch |
||
Riadok 413:
V rámci misie Vega boli vypustené tiež balónové aerostatické sondy plávajúce asi 46 hodín vo výške {{km|53|m}}, ktoré prešli asi 1/3 cesty okolo planéty. Merali rýchlosť vetra, teplotu, tlak a hustotu oblakov. Stretli sa s väčšími turbulenciami a konvektívnou aktivitou ako sa očakávalo, vrátane občasných prudkých poklesov o 1 – {{km|3|m}}. Sondy Vega sa po deviatich mesiacoch odpútali od Venuše, aby mohli sledovať návrat [[Kométa Halley|Halleyovej kométy]], ku ktorému boli vybavené ešte 14-timi ďalšími dovtedy nepoužitými prístrojmi a kamerami.
[[Súbor:VenusianArachnoid.png|thumb|Záber zo [[Magellan|sondy Magellan]], ktorý ukazuje časť [[povrch Venuše|venušského povrchu]] so záhadným útvarom pripomínajúcim [[pavučina|pavučinu]]. Predpokladá sa, že tieto útvary súvisia so [[sopka]]mi.]]
=== Magellan ===
[[10. august]]a [[1990]] sa americká sonda [[Magellan]] dostala na obežnú dráhu okolo planéty a začala detailné [[radar]]ové mapovanie. 98 % povrchu bolo zmapovaných s presnosťou približne {{m|100|m}}. Po štyroch rokoch práce bola sonda [[11. október|11. októbra]] [[1994]] plánovane navedená do atmosféry, kde sa čiastočne vyparila; predpokladá sa, že niektoré časti museli dopadnúť až na povrch.
===
Niekoľko kozmických sond prelietalo okolo Venuše po ceste k iným cieľom, používajúc pre zvýšenie svojej rýchlosti metódu [[gravitačný prak|gravitačného praku]]. Patrili medzi nich sonda [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]] smerujúca k Jupiteru a [[Cassini-Huygens|misia Cassini-Huygens]] na ceste k Saturnu (ktorá prelietavala dvakrát).
V júni [[2007]] v blízkosti Venuše preletela sonda [[MESSENGER]] mieriaca k Merkúru. Pre Messenger to bol už druhý prelet okolo planéty. Pred prvým preletom začiatkom októbra 2006 boli aktivované palubné kamery Messengera MDIS (MESSENGER Dual Imaging System), ktoré vytvorili niekoľko záberov približujúcej sa planéty. Na snímkach je jasne viditeľná hustá oblačnosť zahaľujúca povrch Venuše. Oba prelety boli spojené s [[gravitačný manéver|gravitačným manévrom]].▼
=== Venus Express ===
[[9. november|9. novembra]] [[2005]] [[Európska vesmírna agentúra]] vypustila sondu [[Venus Express]], ktorá študuje Venušu z obežnej dráhy. Po [[heliocentrická dráha|heliocentrickej dráhe]] doletela [[11. apríl]]a [[2006]] k Venuši, kde bol zapojený približne na dobu 55 minút hlavný motor sondy, ktorý znížil rýchlosť zhruba o {{km|1.3|m}}/s a dostala sa na jej polárnu obežnú dráhu. Prvé snímky Venuše a ďalšie merania boli urobené už v priebehu prvých dňov misie. Venus Express sa
=== Aktuálny výskum ===
[[File:Akatsuki.png|thumb|left|Umelecká predstava sondy [[Akacuki]]]]
Momentálne (október 2018) je Venuša zblízka skúmaná japonskou sondou [[Akacuki]]. Sonda je určená na podrobný prieskum atmosféry, oblačnosti a povrchu planéty Venuše, vrátane hľadania stôp možného recentného vulkanizmu. Kvôli zlyhaniu prvého pokusu o brzdiaci manéver sa sonda dostala na orbitu Venuše až koncom roku [[2015]], o päť rokov neskôr oproti plánu.
=== Budúci výskum ===
▲[[9. november|9. novembra]] [[2005]] [[Európska vesmírna agentúra]] vypustila sondu [[Venus Express]], ktorá študuje Venušu z obežnej dráhy. Po [[heliocentrická dráha|heliocentrickej dráhe]] doletela [[11. apríl]]a [[2006]] k Venuši, kde bol zapojený približne na dobu 55 minút hlavný motor sondy, ktorý znížil rýchlosť zhruba o {{km|1.3|m}}/s a dostala sa na jej polárnu obežnú dráhu. Prvé snímky Venuše a ďalšie merania boli urobené už v priebehu prvých dňov misie. Venus Express sa zaoberá štúdiom atmosférických javov planéty. V súčasnosti je plánovaná dĺžka jej životnosti do konca roku [[2014]].
NASA v októbri informovala o sonde pracovne zvanej [[VERITAS]] (Venus Emissivity, Radio Science, InSAR, Topography, and Spectroscopy). Ako naznačuje názov, mala by byť zameraná na komplexný prieskum Venušinej atmosféry aj povrchu. Predpokladaný termín štartu je koncom roku 2021.<ref>NASA Eyeing Venus, Asteroids for Next Low-Cost Robotic Mission. Space.com. 2015 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.space.com/30710-nasa-discovery-mission-venus-asteroids.html</ref>
▲V júni [[2007]] v blízkosti Venuše preletela sonda [[MESSENGER]] mieriaca k Merkúru. Pre Messenger to bol už druhý prelet okolo planéty. Pred prvým preletom začiatkom októbra 2006 boli aktivované palubné kamery Messengera MDIS (MESSENGER Dual Imaging System), ktoré vytvorili niekoľko záberov približujúcej sa planéty. Na snímkach je jasne viditeľná hustá oblačnosť zahaľujúca povrch Venuše. Oba prelety boli spojené s [[gravitačný manéver|gravitačným manévrom]].
Je rozpracovaný aj koncept pristávacieho modulu [[DAVINCI]] (Deep Atmosphere Venus Investigation of Noble gases, Chemistry, and Imaging). Počas pristávania by robil snímky a skúmal atmosféru.
[[Venus Flagship Mission]] by mala byť zložená z orbitera, dvoch pristávacích puzdier pre dva rozličné typy terénu a dvoch balónových sond.<ref>Venus Flagship Mission. Jet Propulsion Laboratory. 2016 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://vfm.jpl.nasa.gov/venusdesignreferencemission/</ref> Iná navrhovaná misia, [[SAGE]] (Surface and Atmosphere Geochemical Explorer), by skúmala povrch a podpovrchove vrstvy pomocou laseru.<ref>SAGE mission to Venus. Los Alamos National Laboratory. 2010 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.lanl.gov/discover/news-release-archive/2010/June/06.11-sage-mission-to-venus.php</ref> Aj Európska vesmírna agentúra rozpracovala návrh balónovej sondy.<ref>Venus entry probe. ESA. 2013 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://sci.esa.int/trs/35987-venus-entry-probe/</ref>
Ďalšou plánovanou misiou je [[Venera-D]], ktorá by ťažila zo skúseností úspešnej série sond z minulosti. Jej realizácia sa navrhuje na roky 2016–2025, je však stále neistá.<ref>Future Venus exploration: mission Venera-D. Venus Exploration Targets Workshop. 2014 [cit. 27. 6. 2016]. Dostupné z: http://www.hou.usra.edu/meetings/venus2014/pdf/6037.pdf</ref>
=== Život na Venuši ===
| |||