Unitárna povaha štátu nevylučuje vnútornú [[decentralizácia|decentralizáciu]] (napríklad existencia [[Kraj (Česko)|krajov]] v Českej republikeČesku) ani územnú [[Autonómia (filozofia)|autonómiu]] jednej z častí (napríklad postavenie [[Škótsko|Škótska]] v rámci [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]])<ref name="pavlicek" />, taký štát je potom označený ako ''unitárny štát s miestnou autonómiou''. Vymedzenie právomocí miestnych orgánov aj autonómneho územia je stanovené v [[Ústava|ústave]] a je tu uplatnený [[Subsidiarita|princíp subsidiarity]].<ref name="pavlicek" />
== Charakteristické prvky unitárneho štátu ==
Riadok 40:
== Príklady unitárnych štátov ==
;[[Česko|Česká republika]]
Unitárna povaha Českej republikyČeska je vyjadrená hneď v Čl. 1 [[Ústava Českej republiky|Ústavy Českej republiky]]: „''Česká republika je zvrchovaný, jednotný a [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] [...]''“. Článok 11 potom zakotvuje nedeliteľnosť územia: „''Územie Českej republiky tvorí nedeliteľný celok, ktorého štátne hranice môžu byť menené len [[Ústavný zákon|ústavným zákonom]].''“<ref>Ústavní zákon č. 1/1993 Sb., Ústava České republiky [online]. [http://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Dostupné online.]</ref> Ďalšie články ústavy a ďalšie zákony potom stanovujú princípy územného členenia, hierarchie orgánov (existencia len jedného [[Najvyšší súd Českej republiky|najvyššieho súdu]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|najvyššieho správneho súdu]]).
