Páskované železné rudy: Rozdiel medzi revíziami

→‎Vznik: preklep
(dč)
(→‎Vznik: preklep)
</ref>. Dôležitú úlohu pri ich vzniku zohrávali chemické vlastnosti [[železo|železa]]. V [[roztok]]u rozpustené železo je mobilné iba pri [[redukcia (oxidu)|redukčných]] podmienkach okolitého prostredia. Takéto podmienky na [[Zem]]i panovali iba pred vznikom [[atmosféra|atmosféry]], aká je známa dnes. Názory na ich vznik sa preto vymykajú z [[princíp aktualizmu|princípu aktualizmu]] a značne sa navzájom u jednotlivých autorov rozchádzajú.
 
Predpokladajú sa tri zjednodušené podmienky vzniku <ref name="Simonson, 2003a"/>, že sedimenty mali pôvodne iné zloženie a boli premenené, alebo obohatené o železitú zložku až po pochovaní. Iné predpoklady hovoria, že pri ich usudzovanímusadzovaní sa menili podmienky prostredia z redukčného na oxidačné, alebo že vznikali v oxidačnom prostredí.
 
Prítomnosť karbonátov v minulosti viedla niektorých odborníkov k predstavám, že železné rudy vznikali zatláčaním pri [[diagenéza|diagenéze]]<ref name="Simonson, 2003b">Simonson, B.M., 2003: ''Origin and evolution of large Precambrian iron formations.'' in Chan, A.M., Archer, A.W., (Editors) ''Extreme Depositional Environments: Mega End Members in Geologic Time.'' Geological Society of America, Special Paper 370, s. 231 – 245</ref>, prípadne usadzovaním v okrajových panvách a lakustrinnom prostredí<ref name="James, 1954"/>. Podobne boli zavrhnuté i modely ich [[evaporit]]ového, či [[kontinent|kontinentálneho]] pôvodu, ktoré sú nevhodné prinajmenšom pre ložiská typu Superior<ref name="Simonson, 2003b"/>. Neskôr sa podarilo objasniť vznik niektorých ložísk [[hydrotermálne procesy|hydrotermálnou činnosťou]]. Niektorí objasňujú vznik ložísk páskovaných rúd v [[neoproterozoikum|neoproteroziku]] ústupom [[ľad]]u pokrývajúceho celú Zem, čo malo za následok zmenu redukčných podmienok v moriach za oxidické<ref name="Kirschvink, 1992">Kirschvink, J.L., 1992. ''Late Proterozoic low-latitude global glaciation: the snowball earth.'' in Schopf, J.W., Klein, C. (Editori), ''The Proterozoic Biosphere.'' Cambridge University Press, New York, s. 51–52.</ref>. Dnes sa rozoznávajú dva typy ložísk páskovaných rúd s odlišnou genézou, typ Lake Superior, typ Algoma a typ Rapitan.
Anonymný používateľ