Páskované železné rudy: Rozdiel medzi revíziami

(→‎Vznik: preklep)
Pre ložiská typu Superior, je typické striedanie sa tenkých od 0,5 mm a hrubých asi 2,5 – 3 cm vrstvičiek. Jednotlivé [[vrstva (geológia)|vrstvy]] sú zaujímavé najmä obrovským plošným rozsahom, keďže ich možno rozoznať aj na značné vzdialenosti (rádovo do stoviek kilometrov). Na miestach vzniku väčších [[kremeň|kremitých]] konkrécií je pozorovateľné náhle stenčenie železitých vrstiev, podľa čoho sa usudzuje, že na kremeň chudobné vrstvy pri [[kompakcia (geológia)|kompakcii]] stratili 90 a viac percent svojho objemu. Takáto značná kompakcia bola zrejme vyvolaná veľkou [[porozita|porozitou]] nespevneného [[sediment]]u<ref name="Simonson, 2003b"/>. Striedanie na rudu bohatých a kremenných vrstiev sa viacerí pokúšali porovnať s [[Astronomické cykly|orbitálnymi cyklami]] Zeme, no práce, ktoré by ich porovnali s [[Milankovičov cyklus|Milankovičovym cyklom]] zatiaľ chýbajú<ref name="Simonson, 2003b"/>. Ďalším charakteristickým znakom rúd typu Lake Superior je ich vek. Všetky ložiská tohto typu vznikli v období medzi 2,7 a 1,8 miliardami rokov. Podľa dnes prijímaných predstáv sa vtedajšie chemické zloženie atmosféry aj oceánov výrazne líšilo od dnešného. Vo vodách súčasných oceánov železo v podstate nemožno rozpustiť, pretože atmosféra s výrazne oxidačným charakterom spôsobuje vznik nerozpustných železitých iónov. Primitívna proterozoická atmosféra však všeobecne mala iba malé množstvo voľného O<sub>2</sub>. Železo sa hromadilo ako ióny na dne morí. Avšak pred asi 3,5 miliardami rokov sa začali rozvíjať prvé jednoduché fotosyntetizujúce organizmy ako [[modré riasy|modré]] a [[zelené riasy]], ktorým sa dobre darilo v plytkých vodách<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>. Tieto organizmy zo vzduchu využívali [[oxid uhličitý]] (CO<sub>2</sub>) a v procese fotosyntézy začali vytvárať molekulárny [[kyslík]] (O<sub>2</sub>). Podľa dnes všeobecne prijímaných predstáv, tento voľný kyslík vo vode rýchlo reagoval s iónmi železa za vzniku oxidu železitého (Fe<sub>2</sub>O<sub>4</sub>), ktorý sa ukladal na dne. Presýtenie prostredia kyslíkom však viedlo postupne k minutiu všetkého voľného železa a nárastu koncentrácia O<sub>2</sub>, ktorý riasy vyhubil. Toto obdobie sprevádzalo usadzovanie kremitých sedimentov. Opätovná regenerácia populácie rias však mohla proces viacnásobne zopakovať. Na vzniku železných formácií sa však nemuseli zúčastňovať výhradne riasy. V poslednej dobe vedci poukazujú i na iné organizmy ako sú [[fialové baktérie]], ktoré redukovali CO<sub>2</sub><ref name="Harnmeijer, 2003"/>.
 
Problematický však zostáva pôvod železa a mechanizmus jeho [[transport (geológia)|transportu]] na väčšiu vzdialenosť. Niektorí považujú za predpokladaný zdroj železa intenzívnu chemickú eróziu blízkych kontinentov<ref name="James, 1954"/>. Tento proces bol asi málo významný, pretože páskované železné rudy postrádajú významnejšie prímesyprímesi [[hliník|hliníka]]u. Problematický zostáva i spôsob transportu, ktorý možno vysvetliť existenciou stratifikovaného vodného stĺpca a vodných prúdov, ktoré takto dokázali transportovať železité roztoky na veľké vzdialenosti. Železo pri transporte v plytkej vode by už vo vrchnom [[archaikum|archaiku]] a [[paleoproterozoikum|paleoproterozoiku]] bolo rýchlo zoxidované.
 
Po objavení teórie [[platňová tektonika|platňovej tektoniky]] sa začalo uvažovať aj o [[hydrotermálne procesy|hydrotermálnom pôvode]] železa. Hydrotermálne zdroje podľa dnešných predstáv mohli mať najväčší vplyv na vznik najstarších, hlavne archaických ložísk<ref name="Simonson, 2003b"/>.
Anonymný používateľ