Vreckaté huby: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d preklepy |
||
Riadok 19:
'''Vreckaté huby''' alebo '''askomycéty''' (''Ascomycota'', staršie ''Ascomycotina'') sú druhovo najpočetnejšie [[oddelenie (taxonómia)|oddelenie]] (alebo [[kmeň (taxonómia)|kmeň]]) ríše [[huby]] (''Fungi''). Obsahuje asi 32 000 známych [[druh (taxonómia)|druhov]], čo je 50-60 % známých [[taxón]]ov húb. Ich spoločným znakom je tvorba tzv. vreciek (''ascus''), v ktorých sa vytvárajú [[spóra|spóry]] [[askospóra|askospóry]], obvykle 8 v jednom vrecku. Ďalším charakteristickým znakom sú perforované priehradky medzi [[bunka]]mi mycélia, umožňujúce migráciu [[cytoplazma|cytoplazmy]] a cytoplazmatických štruktúr, vrátane [[bunkové jadro|jadier]].
[[fylogenéza|Fylogeneticky]] staršie vreckaté
Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 [[chromozóm]]ovú sadu) a ich vzniku predchádza [[meióza]] a následne [[mitóza]]. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné [[mycélium]]. Mycélium sa môže rozmnožovať nepohlavne [[fragmentácia|fragmentáciou]]. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (''antherídium'') a samičie (''ascogon'') [[gametangium|gametangiá]]. Ascogon má výbežok zvaný ''trichogýn'', ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych hýf sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne [[karyogamia]] a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu.
Väčšina známych [[lišajník|lichenizovaných húb]] patrí práve do tohto oddelenia.
|