Anonymný používateľ
→Väčšinový volebný systém
|
ktorá zastáva rozhodujúcu kontrolnú funkciu a prezentuje alternatívu k vládnucej väčšine. Tento systém prakticky znemožňuje dostať sa do parlamentu extrémistickým stranám. Takáto možnosť je prípustná iba vtedy, ak podpora extrémistických strán v niektorej oblasti je taká veľká, že taká strana môže získať jeden, poprípade viac mandátov, v princípe sa však neumožňuje takejto strane vplývať na vládnu politiku.
V krajinách, kde sa volieb zúčastňujú viac než dve politické strany, umožňuje väčšinová jednokolová voľba strane, ktorá nemá absolútnu väčšinu hlasov voličov, aby napriek tomu obsadila väčšinu kresiel v parlamente. Naopak tretia najsilnejšia strana je v rámci tohto systému najviac postihnutá. Najstaršie uplatnenie relatívneho väčšinového systému je doložené už v 15. storočí v Anglicku, ale v kontexte rozširujúcej sa demokracie sa tento volebný systém presadil až po roku 1885. V súčasnosti sa jeho prostredníctvom volia napr. primátori v obciach na Slovensku, poslanci Dolnej komory britského parlamentu, polovica poslancov nemeckého Spolkového snemu, časť poslancov Škótskeho autonómneho parlamentu i Waleského národného zhromaždenia.
'''Absolútny väčšinový systém''' predpokladá, že kandidát pre získanie mandátu musí získať nadpolovičný počet odovzdaných platných hlasov. Táto zásada býva spojená s požiadavkou konať v prípade, že žiadny kandidát nezískal absolútnu väčšinu hlasov, ďalšie kolo hlasovania – dnes spravidla ide o dvojkolové hlasovanie, do ktorého z prvého kola vstupujú len tí kandidáti (najčastejšie dvaja), ktorí získali v prvom kole najviac priaznivcov. Možné je riešenie, že v druhom kole nie je nutná absolútna väčšina, ale stačí väčšina relatívna. Absolútny väčšinový systém bol v európskych štátoch veľmi rozšírený na prelome 19. a 20. storočia. Uplatnil sa vo Francúzsku v období rokov 1852 – 1870 a rokov 1885 – 1936, v Španielsku sa používal v rokoch 1870 – 1931, v rokoch 1906 – 1918 používalo tento systém [[Holandsko]], v Nemecku a Rakúsku bol platný do roku 1919, [[Nórsko]] do roku 1921. V súčasnosti sa používa v napr. priamych prezidentských voľbách vo Francúzsku alebo na Slovensku.
Špecifickým prípadom absolútneho väčšinového systému je tzv. '''alternatívne hlasovanie''', ktoré sa uplatňuje v [[Austrália (štát)|Austrálii]] a v ostrovnom štáte [[Nauru]]. Volič pri ňom označí kandidátov preferenciami (vyjadrenými číslami). V obvode zvíťazí kandidát, ktorý získal najviac preferencií. Ak však nikto nezíska absolútnu väčšinu, škrtne sa kandidát s najnižším počtom prvých preferencií a jeho preferencie sú prerozdelené medzi ostatných kandidátov podľa druhých preferenčných hlasov. Takto sa postupuje kým jeden z kandidátov nedosiahne absolútnu väčšinu.
| |||