Sitno (hrad): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
== Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Sitno Castle}} |
Sasko-cobursko-gothajská dynastia |
||
Riadok 82:
Vrchol [[Sitno (vrch)|Sitna]] so strmými skalnými stenami na severe a juhozápade bol výhodným miestom na obranu pred nepriateľom už v [[pravek]]u. Z tohto obdobia pochádza mohutné opevnenie, ktoré malo priečny val oddeľujúci kultovú časť hradiska od akropoly, v [[stredovek]]u už nevyužívaný. V prvej polovici [[13. storočie|13. storočia]] vzniká rozsiahle opevnené hradisko obkolesujúce vrcholovú časť Sitna až po strmé skaliská. V jeho najzraniteľnejšej časti bol postavený hrad, ktorého hlavnou úlohou bolo strážiť najľahšie prístupy a súčasne slúžil ako posledné útočisko obrancov hradiska. V [[16. storočie|16. storočí]] boli dobudované a spevnené múry [[barbakan]]u stojaceho pred hradom. Jeho úlohou bolo po prelomení obrany chrániť vchod do hradu pred priamou delostreleckou paľbou. Strely sa potom odrážali od šikmých mohutných stien budovy. Pri [[barbakan]]e sa nachádza cisterna na vodu vytesaná do skalného podložia.
V roku 1548 obliehalo hrad kráľovské vojsko, aby ho vyrvalo z rúk lúpežného rytiera Melichara Balassu. V čase tureckého nebezpečenstva hrad spravovali vojenskí kapitáni, až ho kapitánovi Jánovi Krušičovi udelili do vlastníctva. V roku 1629 sa dostal Sitniansky hrad do trvalej držby rodiny Koháryovcov, ktorí ho potom vlastnili až do jeho zániku. V roku 1703 sa hradu zmocnili kurucké vojská Františka Rákocziho II., ktoré ho na konci [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských povstaní]] pri opustení v roku 1710 úplne zničili. Hrad aj opevnenie sa stali zdrojom stavebného materiálu pre rozhľadňu na Sitne a [[Antolský kaštieľ|kaštieľ]] vo [[Svätý Anton (okres Banská Štiavnica)|Svätom Antone]]. Po vymretí [[Koháryovci|Koháryovcov]] prešiel s celým panstvom do vlastníctva [[
V súčasnosti sú na základoch [[barbakan]]u rozmiestnené kamene z portálu hradného vchodu a praveké žarnovy.
| |||