Plavúňorasty: Rozdiel medzi revíziami

Majú plnú [[stonka|stonku]], ktorá je vidlicovito rozkonárená, husto porastená malými jednožilovými [[list (botanika)|listami]]. Listy sú ihlicovité alebo šupinovité. Na vrchnej strane listov je tzv. ''pajazýček'' (lingula) ktorý slúži na nasávanie [[dážď|dažďovej]] [[voda|vody]]. [[výtrusnica|Výtrusnice]] vyrastajú jednotlivo, na báze vrchnej strany výtrusných listov, ktoré sú len málo odlišné od asimilačných listov, výtrusnice sú väčšinou v [[klas]]och. Vo výtrusniciach sa tvoria buď izospórické (rovnaké) alebo heterospórické (morfologicky odlišné) [[výtrus (rozmnožovacie teliesko)|výtrusy]]. Gametofyt izospórických plavúňorastov je valcovitého až hľuzovitého tvaru., saprofyticky žijúci, pri heterospórických druhoch je gametofyt veľmi redukovaný, vyvíjajúci sa vo vnútri samičích spór- megaspór. V zemi sú upevnené pomocou [[podzemok|podzemku]], ktorý slúži aj na [[nepohlavné rozmnožovanie]]. [[fylogenéza|Fylogenetický]] pôvod plavúňorastov je v [[Rýniorasty|rýniorastoch]]. Vyskytovali sa najmä v [[silúr]]e, [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbóne]] a [[perm (geochronologická jednotka)|perme]]. Dodnes prežili iba bylinné typy. Medzi plavúňorasty sa zaraďujú 2 triedy- plavúne a plavúnky. Medzi plavúne patria bylinné izospórické typy s jednoduchými listami bez pajazýčka. Medzi plavúnky patria rôznovýtrusné- heterospórické typy, vrátane fosílnych drevín. Plavúnky majú na listoch pajazýček.