Ganymede (mesiac): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Spider 001757 (diskusia | príspevky)
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 80:
Kvôli slapovým silám Jupitera je jeho kôra rozbitá na veľké bloky. Okrem impaktných kráterov sú na Ganymeda aj priekopové prepadliny, panvy a ľadové pohoria orámované zlomami. Zistené boli aj horizontálne pohyby veľkých blokov ľadovej kôry. V rôznych smeroch križujú povrch svetlé pruhy.
Povrchová teplota sa pohybuje od 90 [[Kelvin|K]] do 160 K (−183 [[stupeň Celzia|°C]] do −113 °C).
 
[[Hubblov vesmírny ďalekohľad]] pozoroval hojdajúcí pohyb dvoch [[Polárna žiara|polárnych žiar]]. Vedci podľa neho dokázali zistiť, že pod Ganymedovou kôrou pôsobí veľké množstvo slanej vody, ktoré ovplyvňuje jeho magnetické pole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = Hubble Sees Potential Underground Ocean on Jupiter's Largest Moon
| url = https://www.nasa.gov/press/2015/march/nasa-s-hubble-observations-suggest-underground-ocean-on-jupiters-largest-moon/
| vydavateľ = nasa.gov
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-10-25
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
== Vnútro ==
Podobne ako Kallisto, aj Ganymedes je pravdepodobne zložený zo [[hornina|skalnatého]] jadra s vodným alebo ľadovým plášťom a kôrou z kameňa a ľadu. Jeho nízka hustota ({{kg|1940}}/m<sup>3</sup>) naznačuje, že jadro zaberá okolo 50 % priemeru mesiaca. Jadro Ganymeda je najpravdepodobnejšie zložené z ľadu a [[kremičitan]]ov a jeho kôra je pravdepodobne hrubá vrstva zmrznutej vody. U Ganymedu sa navyše predpokladá veľká koncentrácia [[železo|železa]] okolo stredu, vnútri kamenného jadra. Vďaka tomu ako má jediný satelit vlastné magnetické pole zrejme generované [[konvekcia|konvekciou]] v kovovom jadre. Pred misiou [[Galileo (kozmická sonda)|sondy Galileo]] vedci uvažovali o tom, že vnútro Ganymeda tvorí [[gravitačná diferenciácia|nediferencovaná]] zmes skál a ľadu. Meranie [[gravitačné pole|gravitačného poľa]] mesiaca sondou však túto teóriu vyvrátilo.
 
Okolo pólov boli pozorované polárne žiary.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| autor =
| odkaz na autora =
| titul = HST/STIS Ultraviolet Imaging of Polar Aurora on Ganymede
| url = https://arxiv.org/abs/astro-ph/0003486
| vydavateľ = arxiv.org
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie = 2000-03-31
| dátum prístupu = 2018-10-25
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
== Pozorovanie ==