Dušan Makovický: Rozdiel medzi revíziami

Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe [[Detvan]], kde sa stretol s [[Martin Kukučín|Martinom Kukučínom]], s [[filozofia|filozofickými]] názormi [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Leva Nikolajeviča Tolstého]], ale tiež s [[filozofia|filozofiou]] [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej fakulte v Prahe [[Albert Škarvan]], ktorého aj po ukončení školy dlhé roky finančne podporoval. Už od roku [[1890]], kedy sa vydal prvý raz do [[Rusko|Ruska]], udržiaval písomný styk s [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Levom Nikolajevičom Tolstým]] a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch [[1896]] – [[1898]] zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady [[Rusko|ruských]] autorov. Sprevádzal [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] až do jeho posledných chvíľ a jeho ''Jasnopoľanské zápisky'' sú unikátnym dokumentom o vzťahoch [[učiteľ]]a a [[žiak]]a, a kronikou [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] duševných zápasov. Po spisovateľovej smrti spracúval svoje záznamy a pred návratom domov v roku 1920 ich darov Múzeu L.N. Tolstého v Moskve. Keď cestoval za Tolstým na Krym na prelome roku 1901-02, navštívili aj [[Maxim Gorkij|M. Gorkého]] a [[Anton Pavlovič Čechov|A.P. Čechova.]] Ohlas týchto stretnutí na Slovensku viedol k zvýšeniu prekladateľského záujmu o ich tvorbu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry : 20. storočienL-Ž|miesto=Bratislava|isbn=9788022416177|zväzok=L-Ž|url=https://www.worldcat.org/oclc/1032687423}}</ref>