Verzia z 12:50, 23. máj 2017 upraviť Stanislav Seman-Tkac (diskusia \| príspevky) 3 513 editací rodina + Záznam o narodení a krste v matrike Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 07:53, 28. október 2018 upraviť vrátiť 95.103.224.71 (diskusia) drobné jazykové opravy Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 12: == Rodina == * otec: Karol Ruppeldt -– učiteľ * matka: Klementína, rod. Augustíny. * brat: [[Miloš Ruppeldt]] Študoval v [[Oberschützen\|Oberschützene]], v ~~Šoproni~~Šoprone, vo Viedni a v [[Lipsko\|Lipsku]]. Najprv pôsobil ako farár v [[Budapešť\|Budapešti]]. V rokoch 1910 a 1911 strávil dva semestre na teologickej fakulte v [[Edinburgh\|Edinburghu]] vďaka pomoci [[Robert William Seton-Watson\|R. W. Seton-Watsona]]. Po návrate pôsobil ako kaplán v Budapešti, Liptovskom Sv. Mikuláši, Hybiach, Vrútkach, Turčianskom Sv. Martine. V [[Sučany\|Sučanoch]] bol zvolený za farára a potom odišiel do Žiliny. Aktívne sa staval proti politike [[Prvá Slovenská republika\|Slovenského štátu]], najmä voči výlučnému stotožňovaniu slovenského národa s katolíckou vierou, proti vyháňaniu neslovenských národností ([[Česi\|Čechov]]) zo Slovenska, proti vyčleňovaniu národností v evanjelickom zbore a proti schváleniu protižidovských zákonov a deportáciám slovenských [[Židia\|židov]]. Za svoje aktivity bol odsúdený do väzenia v [[Ilava\|Ilave]] ([[1942]]) z osobnej iniciatívy [[Vojtech Tuka\|Vojtecha Tuku]], a v roku [[1944]] bol poslaný do koncentračného tábora v [[Sereď\|Seredi]] na podnet žilinských členov Hlinkovej gardy. V roku [[1947]] sa stal v poradí štvrtým biskupom Západného dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Bol spoluzakladateľom [[Svetová rada cirkví\|Svetovej rady cirkví]]<ref>Silvia Ruppeldtová,Fedor Ruppeldt: Vždy proti totalite, Pravda.sk, 13. júna 2016, [http://zurnal.pravda.sk/portret/clanok/395956-fedor-ruppeldt-vzdy-proti-totalite/ Online]</ref>, ktorá vznikla 23. septembra 1948 na prvom zhromaždení v [[Amsterdam\|Amsterdame]]. V roku [[1952]] odstúpil a odišiel do dôchodku. V [[50. roky 20. storočia\|50. rokoch]] bol perzekvovaný a 22. júna [[1962]] bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia za rozvracanie republiky. Okrem iného bol obvinený z kolaborovania s fašistickým režimom Slovenského štátu, k čomu pravdepodobne viedla aj skutočnosť, že bol proti [[Trest smrti\|trestu smrti]] pre [[Jozef Tiso\|Dr. Jozefa Tisa]]. V procese boli odsúdení aj ďalší duchovní: [[Vladimír Čobrda]], [[Juraj Struhárik]], [[Darina Bancíková]], [[Ľudevít Vajdička]] a [[Otto Vízner]]. == Uznania == * V roku [[1991]] bol in memoriam vyznamenaný Radom T. G. Masaryka I. triedy. * Na jeho počesť bola v Žiline pomenovaná ~~ulica~~Ulica Fedora Ruppeldta. * Pamätná tabuľa na budove ev. fary v Žiline odhalená pri príležitosti 110. výročia narodenia Fedora F. Ruppeldta. * [[11. jún]]a [[2006]] mu bola odhalená busta na budove Mestského divadla v Žiline. * Čestné občianstvo mesta Žilina in memoriam 14. 12. 2009. * ~~dokumentárny~~Dokumentárny film Hlas nepotlačeného svedomia o živote a diele Fedora F. Ruppeldta /(scenár Miloš Kovačka, ~~režia~~réžia Fedor Bartko,; vyrobila RTVS v roku 2013/). == Publikácie == * ''Mati moja'' (1927), zbierka básní * ''Koncentračné snahy slovenské do roku [[1918]]''. Turčiansky Sv. Martin: Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, [[1928]]. === Preklady ===

Fedor Fridrich Ruppeldt: Rozdiel medzi revíziami