Bonifác VIII.: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
PaliSVK (diskusia | príspevky)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
PaliSVK (diskusia | príspevky)
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 43:
Bonifácov pontifikát prebiehal na prelome dvoch storočí. Pri tejto príležitosti pápež vyhlásil rok 1300 za jubilejný. Významný rok, ktorému Bonifác VIII. dodal navyše punc duchovna, prilákal do Ríma početné zástupy pútnikov, ktorí na hroboch svätých [[Peter (apoštol)|Petra]] a [[Apoštol Pavol|Pavla]] dostali možnosť očistiť sa od svojich hriechov. Odhaduje sa, že počas krátkeho obdobia do Ríma prišli dva milióny ľudí. Tradícia jubilejných rokov pretrvala až do súčasnosti.
 
Medzitým však do Ríma prichádzali správy o neúmernom zdaňovaní duchovenstva vo Francúzsku. Bonifác ostro vystúpil proti kráľovi, opätovne mu zakázal vyberať dane od cirkvi a hľadal opatrenia proti Filipovej politike škodiacej cirkevným záujmom. Francúzska strana videla v pápežových aktivitách snahu zmeniť Francúzsko na pápežské lénnoléno. Filip dal zvolať predstaviteľov stavov a prinútil ich otvorene vystupovať proti „neúmerným nárokom pápeža“. Bonifácovou odpoveďou bolo vydanie známej buly ''Unam sanctam'' (''Jediná svätá''), 18. novembra 1302, ktorá presadzovala tézu o jedinej svätej katolíckej cirkvi, ktorá má ''„...iba jedno telo a jednu hlavu.“'':
 
{{citát|Pápež má v moci dva meče: Jeden, ktorý sa podriaďuje druhému, svetský duchovnému. Duchovná vláda je daná človeku, ale nie je ľudská, ale Božská a kto ju neposlúcha, protiví sa vôli Pána a musí byť zachránený násilím. Králi sú povinní na prvý pápežov pokyn slúžiť cirkvi; pápež má právo potrestať svetskú moc za každé jej pochybenie. Svetskej moci toto právo nebolo dané. Cirkev nie je príšera s dvoma hlavami; na čele cirkvi je pápež, jediný, ako je jediný Boh. Slávnostne prehlasujeme, určujeme a potvrdzujeme, že podriadenosť rímskemu veľkňazovi je pre každú ľudskú bytosť nutnou podmienkou jej spásy.}}