Celková anestézia: Rozdiel medzi revíziami

Anestetické účinky [[Oxid dusný|oxidu dusného]], dodnes rutinne používaného inhalačného anestetika, objavil [[Humphry Davy]] vokolookolo roku 1799, prvá anestéza počas operácie bola oficiálne vykonaná a popísanáopísaná Wiliamom[[William Morton|Williamom T. G. Mortonom]] v roku 1846. Použitou látkou bol [[Éter (chémia)|éter]], pre ktorého presnejšie dávkovanie [[Curt T. Schimmelbusch]] skonštruoval špeciálnu masku, na ktorú sa éter podľa potreby kvapkal. S veľkým odstupom času boli zavádzané ďalšie anestetiká - r. 1934 intravenózne aplikovaný [[thiopental]], v roku 1956 inhalačný [[Halotán|halotanhalotán]], od 70. rokov 20. stor. potom ďalšie moderné anestetiká. Od konca 19. storočia sa používalo zaistenie dýchacích ciest kanylou -  [[intubácia]], od 20. rokov 20. storočia sa bežne používa k intubácii [[laryngoskop]] v dnešnej podobe. Od roku 1942 sa datujú pokusy so svalovými relaxanciami, ktoré sa stali bezpečnými až po zvládnutí [[Umelá pľúcna ventilácia|umelej pľúcnej ventilácie]] a objave suxametonia[[Suxametónium|suxametónia]] v roku 1951.

Mechanizmus celkovej anestézy dosiaľ nie je úplne objasnený. Spája sa s vratnými zmenami na [[Bunková membrána|bunkovej membráne]] a ovplyvnení  dejov na nervových [[Synapsia (neurológia)|synapsachsynapsiách]] - ovplyvnenie GABA komplexu ([[benzodiazepín|benzodiazepíny]], [[propofol]], [[etomidát]]), zníženie excitačného prenosu cez NMDA receptor (ketamin[[ketamín]]), reakcia s hydrofóbnymi súčasťami [[Lipid|lipidov]] v bunkovej membráne (inhalačné anestetiká).

Inhalačné anestetiká sa v súčasnosti aplikujú pomocou [[Anestéziológia|anesteziologického]] prístroja, do ktorého sú pod tlakom privádzané medicinálne plyny - [[vzduch]], [[kyslík]], [[oxid dusný]]. Jeho súčasťami sú pľúcny ventilátor s monitorom parametrov ventilácie a analyzátormi vdychovanej a vydychovanej zmesi plynov, merače a regulátory prietoku plynov, dávkovacie zariadenie kvapalných prchavých anestetík (odparovač), pohlcovač kysličníkaoxidu uhličitého, zásobný dýchací vak, odsávačka obsahu dýchacích ciest a monitor vitálnych funkcii pacienta. Anesteziologický prístroj je napojený na dýchacie cesty pacienta maskou alebo kanylou cez anesteziologický dýchací systém - sústavu hadíc a ventilov, ktoré usmerňujú prúdenie vdychovanej a vydychovanej zmesi plynov. Rozoznávajú sa otvorený a polootvorený systém, v ktorých vydychovaná zmes odchádza do okolitej atmosféry a polouzatvorené systémy, v ktorých dochádza k čiastočnému opätovnému vdychovaniu vydychovanej zmesi. Ak je zaradený pohlcovač kysličníkaoxidu uhličitého, vzniká takzvaný okruh s inspiračnou (vdychovou) a expiračnou (výdychovou) vetvou.

Inhalačné anestetiká sú plynný [[oxid dusný]] (tzv. rajský plyn, čo je slabé anestetikum so silným analgetickým účinkom)  a pary prchavých kvapalín, éterov ([[enfluranenflurán]], [[izofluranizoflurán]], [[desflurandesflurán]], [[sevofluransevoflurán]]) alebo halogenovaných uhľovodíkov (halotan[[halotán]]), ktoré sú dávkované pomocou odparovačov.

Najstaršie intravenózne  anestetikum [[thiopental]] má viacero nevýhod a je v súčasnosti nahradzovaný modernými preparátmi: [[Propofol|propofolom]], [[Etomidát|etomidátom]]. Benzodiazepíny sa používajú k premedikácii (upokojeniu pacienta pred operáciou), prípadne pri krátkych diagnostických a liečebných výkonoch. Osobitné postavenie má [[ketamín]], disociatívne anestetikum, ktorý netlmí celý mozog, ale bráni mozgovej kôre spracovať bolestivé podnety. Používa sa najmä v medicíne katastrof.

Na uvoľnenie svalového napätia počas operácie sa používajú periférne [[svalové relaxancia]], odvodené od šípového jedu kurare - [[atrakurium]], [[cistrakurium]], [[rokuronium]], [[vekuronium]], [[pipekuronium]] a depolarizujúce relaxancium - [[suxametonium]]. Ich použitie nie je bez rizika, napríklad zastavenia dýchania, preto patria len do rúk anesteziológa, schopného v prípade potreby okamžite zaistiť umelú pľúcnu ventiláciu.

Niektoré operácie musia byť vykonané bez ohľadu na stav pacienta čo najskôr. Vtedy nie je čas na predoperačnú prípravu, vykoná sa len základné vyšetrenie pacienta a počas prípravy sa vykoná len naliehavá úprava základných parametrov - [[krvný tlak|krvného tlaku]], [[Dehydratácia organizmu|dehydratácie]], [[Anémia|anémie]], koncentrácie základných minerálov v krvi. Pri operáciach z vitálnej indikácie sa dokonca musí aplikovať celková anestéza bez možnosti akejkoľvek prípravy.

Plánované operácie sa realizujú po predoperačnom a predanestetickom vyšetrení a príprave pacienta. Nakoľko sa v súčasnosti operuje stále viac starých a polymorbídnych pacientov a pribúdajú aj veľmi zložité a zdĺhavé operácie, v rámci predoperačného vyšetrenia pacientov sa hodnotí ich operačné riziko (škála ASA) a na základe tohto rizika sa rozhoduje o rozsahu predoperačnej prípravy. Vždy je snaha v jej rámci dosiahnuť stabilizáciu chronických ochorení pacienta a vyliečiť všetky akútne ochorenia. Niekedy je treba upraviť liečbu pacienta (napríklad [[Antikoagulans|antikoagulanciami]]) a vykonať preventívne opatrenia.  Večer a ráno pred plánovanou operáciou v celkovej anestéze pacient dostáva anesteziologickú premedikáciu, lieky, ktoré ho upokoja, potlačia bolesti, prípade znížia riziko alergickej reakcie a aspirácie (vdýchnutia) obsahu žalúdka.

[[Súbor:Asa tabx.jpg|alt=Klasifikácia zdravotného stavu a rizika celkovej anestézie podľa ASA|náhľad|Klasifikácia zdravotného stavu a rizika celkovej anestézie podľa ASA ([[American Society of Anesthesiologists]])]]

Komplikácie celkovej anestézy môžu byť spôsobené technickými a ľudskými chybami, stavom pacienta a jeho pridruženými ochoreniami, prípadne aj nežiadúcimi účinkami použitých liekov. Výskyt komplikácii s následkom smrti alebo trvalého poškodenia zdravia pacienta je veľmi nízky, počet úmrtí nej následkom sa udáva okolo 4 na 1 000 000 operácii<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gottschalk|meno=André|titul=PD Dr. med.|periodikum=Deutstsches Arzteblatt International|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=júl 2011|ročník=|číslo=|strany=469–474|issn=|doi=10.3238/arztebl.2011.0469|url=https://www.aerzteblatt.de/int/archive/article/96319|dátum prístupu=29.10.2018}}</ref>. Do tohto počtu nie sú zahrnuté úmrtia operovaných pacientov, zavinené ich ochorením. Počet prípadov, kedy pacient bol počas anestézie čiastočne pri vedomí, sa odhaduje na 1- – 2 na 10 000 operácii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=General anesthesia|url=https://www.mayoclinic.org/tests-procedures/anesthesia/about/pac-20384568|dátum vydania=29.12.2017|dátum prístupu=29.10.2018|vydavateľ=Mayo Clinic, informácie pre pacientov}}</ref>.

Technické vybavenie je v súčasnosti konštruované tak, aby sa maximálne obmedzila možnosť omylu pri jeho obsluhe. Pochybenia zdravotníkov sú zriedkavé, najčastejšie sa jednáide o nedostatočné monitorovanie pacienta a jeho nedostatočné sledovanie počas odoznievania anestézy.

Komplikácie zo strany dýchacieho systému môžu byť uzávery dýchacích ciest zapadnutým jazykom, zvratkami, hlienmi alebo spasmami (kŕčmi svalstva). Z obehových komplikácii sa vyskytuje pokles alebo naopak vzostup krvného tlaku, [[Arytmia|poruchy srdcového rytmu]] a [[srdcové zlyhanie]]. Následkom strát tepla pri dlhších operáciach môže dôjsť k [[Hypotermia|podchladeniu]] pacienta, účinkom niektorých anestetík u geneticky predisponovaných jedincov dochádza k závažnému vzostupu teploty (malígna hypertermia). Môže sa vyskytnúť rôzne závažná [[Alergia|alergická]] reakcia na lieky. Pooperačná kognitívna dysfunkcia (POCD, porucha pamäte a kognitívnych funkcii) sa vyskytuje u 10- – 30% pacientov, prevažne starších, s [[Ateroskleróza|aterosklerózou]] a pripisuje sa zmene prostredia, účinku použitých anestetík a analgetík a následkom zápalovej reakcie. Je to závažnejší a trvalejší stav (trvanie v mesiacoch), ako pooperačné delírium, ktoré spravidla odoznieva do troch dní.