Malá dohoda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa Margitafajnorova (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA
HPPA (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 4:
Dohoda tvorila súčasť francúzskeho spojeneckého systému. Bola to typická francúzska diplomatická konštrukcia dvojstranných vzájomných spojenectiev.
 
Rozhodujúcu úlohu mala ČSR, ktorej kapitál sa významne podielalpodieľal na vyzbrojovaní rumunskej a juhoslovanskej armády. Česko-slovenský minister zahraničia [[Edvard Beneš]] bol spolu s rumunským ministrom zahraničia [[Nicolae Titulescu|N. TitulskymTitulescuom]], hlavným tvorcom a predstaviteľom Malej dohody.
 
Hospodárska spolupráca ČSR, Juhoslávie a Rumunska neprekročila štádium dobrých úmyslov. Okrem niekoľkých úprav v oblasti dovozu nevznikli žiadne konkrétnejšie hospodárske dohody, pretože sa poľnohospodárska Juhoslávia a Rumunsko obávali presadenia priemyselného Česko-Slovenska na ich úkor.
Riadok 26:
Po uzavretí [[Locarnské dohody|Locarnských dohôd]], ktorými bola oslabená pozícia Francúzska a jeho spojencov, uzavrelo Francúzsko a štáty Malej dohody osobitné politické zmluvy (s Česko-Slovenskom 25. januára 1924, s Rumunskom 10. júna 1926 a s Juhosláviou v roku 1927). Zmluva s Česko-Slovenskom bola uzavretá ešte v rámci Locarnských dohôd. 16. októbra 1925 prisľúbilo Francúzsko Česko-Slovensku aj pomoc pre prípad napadnutia.
 
Ďalším krokom k posilneniu Malej dohody mala byť zmluva z 27. júna 1930, kodifikujúca organizačnú prax aliancie (dohoda o pravidelných stretnutiach ministrov zahraničia členských štátov), ako aj organizačný pakt Malej dohody, podpísaný 616. februára 1933. Motívom bola hrozba nastupujúceho fašizmu v Nemecku a príprava tzv. paktu štyroch mocností z podnetu [[Taliansko|Talianska]].
 
=== Vývoj pred Druhou svetovou vojnou a rozpad ===