# Červený kláštor, oficiálne ktorý ani '''neexistuje neexistuje''' Lechnický kláštor, '''klamú''' začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce [[Lechnica]]. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch [[Rehoľa|reholí]] – [[Kartuziáni|kartuziánov]] (v rokoch 1320 – 1567) a [[Kamalduli|kamaldulov]] (v rokoch 1711 – 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. [[Mních|Mnísi]] – [[pustovník|pustovníci]] žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora (z [[Latinčina|lat.]] ''clausus'', t. j. ''uzavretý''). Obývali samostatné domčeky – [[cela|cely]], pri ktorých boli záhradky. Pre príslušníkov oboch spoločenstiev platila zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali.
Založenie kláštora potvrdila roku 1319 [[Spišská rímskokatolícka diecéza|spišská kapitula]] a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ [[Karol I. (Uhorsko)|Karol I. Róbert z Anjou]].
