Most Hongkong – Ču-chaj – Macao: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d kat.
Nongbulinqing (diskusia | príspevky)
d referencie fix
Riadok 26:
}}
 
'''Most Hongkong – Ču-chaj – Macao''' (Hong Kong – Zhuhai – Macao Bridge, {{v jazyku|cmn|港珠澳大橋}}) je 55 kilometrov dlhý systém mostov a tunelov, spájajúci mestá [[Hongkong]], [[Macao]] a [[Ču-chaj]], ležiace v ústí [[Perlová rieka|Perlovej rieky]] na pobreží [[Juhočínske more|Juhočínskeho mora]]. Most je celosvetovo najdlhšou súvislou infraštruktúrnou konštrukciou cez more. Výstavba mosta začala v roku 2009 a po dvojročnom meškaní oproti pôvodnému plánu ho [[23. október|23. októbra]] [[2018]] inauguroval čínsky prezident [[Si Ťin-pching]].<ref>https://svet.sme.sk/c/20941908/most-spoji-hongkong-a-cu-chaj-foto.html</ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = V Hongkongu ukázali najdlhší most na svete
| url = https://svet.sme.sk/c/20941908/most-spoji-hongkong-a-cu-chaj-foto.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-19
| vydavateľ = [[SME]]
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
== Konštrukcia ==
Stavbu mosta schválil hongkonský parlament v roku 2008 s cieľom uľahčiť dopravu medzi blízkymi mestami a prehĺbiť integráciu ekonomík v oblasti delty Perlovej rieky. Most skracuje automobilové spojenie medzi Hongkongom a Macaom zo 4,5 hodiny na približne jednu hodinu. Pôvodný návrh predpokladal so spustením do prevádzky v roku 2016 a s rozpočtom 7,5 miliardy USD. Most bol napokon otvorený pre verejnosť 24. októbra 2018 a celkové náklady dosiahli takmer 20 miliárd dolárov.<ref>https://www.theguardian.com/world/2018/oct/22/longest-sea-bridge-to-open-china-hong-kong-zhuhai-macau-permit</ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kuo
| meno = Lily
| odkaz na autora =
| titul = World's longest sea bridge to open ... but only to drivers with a special permit
| url = https://www.theguardian.com/world/2018/oct/22/longest-sea-bridge-to-open-china-hong-kong-zhuhai-macau-permit
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-19
| vydavateľ = [[The Guardian]]
| miesto =
| jazyk = en
}}</ref>
 
Most sa skladá z hlavnej mostnej konštrukcie, podmorského tunelu, ktorý umožňuje priechod veľkým lodiam, a privádzačov do Hongkongu a Macaa. Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie prepojenia na hongkonské letisko [[Medzinárodné letisko Hongkong|Chek Lap Kok]] a premostenia do štvrte Tuen Mun. Doprava je vedená na ľavej strane v hongkonskom a macajskom úseku a na pravej strane v čínskej časti mosta. Na každom z troch koncov mosta sú umiestnené hraničné prechody.
 
== Kritika==
Výstavba mosta bola výrazne kritizovaná prevažne v Hongkongu, kde aktivisti a opoziční poslanci poukazovali najmä na niekoľkonásobné prekročenie pôvodného rozpočtu a na neekonomickosť projektu, v dôsledku čoho ho označili za projekt "bieleho slona".<ref>https://komentare.sme.sk/c/20933625/biely-slon-v-perlovej-rieke.html</ref>{{Citácia Jazdaelektronického na moste si vyžaduje špeciálne povolenie, ktorých je obmedzený počet a ktoré môžu získať len rezidenti troch miest, ktoré most spája. Vláda taktiež znížila odhad intenzity premávky po moste, pretože sa v rovnakej dobe staval paralelný most o 30 kilometrov severnejšie.dokumentu
| priezvisko = Šebeňa
| meno = Martin
| odkaz na autora =
| titul = Drahý, stratový a nepotrebujú ho. Prečo Číňania stavajú zbytočný most
| url = https://komentare.sme.sk/c/20933625/biely-slon-v-perlovej-rieke.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-19
| vydavateľ = [[SME]]
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Jazda na moste si vyžaduje špeciálne povolenie, ktorých je obmedzený počet a ktoré môžu získať len rezidenti troch miest, ktoré most spája. Vláda taktiež znížila odhad intenzity premávky po moste, pretože sa v rovnakej dobe staval paralelný most o 30 kilometrov severnejšie.
 
Výstavbu mosta sprevádzali bezpečnostné škandály. Pri výstavbe zomrelo len na hongkonskej strane minimálne desať ľudí. Zároveň sa zistili stavebné nedostatky a falšovanie výkazov zo stavby, za čo boli odsúdení dvaja inžinieri. Environmentalisti taktiež poukazovali na negatívny vplyv výstavby na biotop kriticky ohrozeného ružového [[delfín]]a, ktorý žije len v tejto časti sveta.