Zvolenská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

Zvolenská župa susedila s [[Gemerská župa|Gemerskou]], [[Malohont|Malohontskou]], (od roku 1803 Gemersko - Malohontskou), [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskou]], [[Liptov (región)|Liptovskou]], [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskou]], [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskou]] a [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčianskou župou]]. Dominantnou riekou župy bol [[Hron]]. Územie župy, napriek masívnej banskej činnosti, ešte aj na konci 19. storočia z 55 % pokrývali lesy. Rozloha Zvolenskej župy v roku 1910 bola 2 730 km². V súčasnosti sa pre príslušný región pomenovanie [[Zvolen]] nepoužíva, región v juhovýchodnej časti bývalej župy nesie názov [[Podpoľanie]], zvyšná časť [[Pohronie]]. Územie regiónu [[Horehronie]], zodpovedajúce územiu okresu Brezno, bolo súčasťou Zvolenskej a Gemerskej župy. Niekedy je Horehronie uvádzané ako mikroregión, súčasť Pohronia.

Administratívnym centrom komitátu bol [[Pustý hrad (Zvolen)|Pustý hrad]], od konca 15. storočia [[Zvolenský hrad (nový)|Zvolenský hrad]]. Stoličné zhromaždenia a [[sedria|sedrie]] sa konávali vo [[Zvolen|Zvolene]]. V 60-tych rokoch 18. storočia sa centrom [[Stolica (územie)|stolice]] stala [[Banská Bystrica]].