Ču Žung-ťi: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 266 bajtov ,  pred 2 rokmi
d
referencie, wikilinky, oprava
d (oprava)
d (referencie, wikilinky, oprava)
 
== Vysoká politika ==
Počas svojho pôsobenípôsobenia v Šanghaji úzko spolupracoval s [[Ťiang Ce-min]]om, vďaka ktorému sa neskôr dostal do najvyššej politike. Počas pôsobenia vo východočínskej metropole taktiež prejavil kompetentný, prísny, ale zároveň pragmatický prístup, ktorý videl k hospodárskemu rastu mesta. Počas nepokojov v roku 1989 komunikoval so študentmi a protesty v Šanghaji sa obišli bez násilia, ktoré vypuklo v Pekingu. Po [[Protesty na námestí Tchien-an-men|udalostiach na Námestí nebeského pokoja]] vypukol v komunistickej strane zápas o moc. Ču bol na strane Teng Siao-pchinga, ktorý zvíťazil a ktorého neskôr sprevádzal aj na známej inšpekčnej ceste na juh, ktorá naštartovala čínsku ekonomiku.
 
Hospodársky úspech v Šanghaji vyniesol Čua v roku 1991 na pozíciu vicepremiéra a v roku 1993 sa stal guvernérom Čínskej ľudovej banky. V týchto pozíciach reformoval štátom vlastnené podniky a podarilo sa mu ukončiť infláciu, ktorá sa dostávala na úroveň 20%.<ref>https://hnonline.sk/svet/2591-s-novym-vedenim-neprichadza-v-cine-nadej-na-demokraciu</ref>{{Citácia Reformoval taktiež daňový systém a reštrukturalizoval najväčšie banky v krajine.elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = S novým vedením neprichádza v Číne nádej na demokraciu
| url = https://hnonline.sk/svet/2591-s-novym-vedenim-neprichadza-v-cine-nadej-na-demokraciu
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-20
| vydavateľ = [[Hospodárske noviny]]
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> Reformoval taktiež daňový systém a reštrukturalizoval najväčšie banky v krajine.
 
V roku 1998 bol zvolený za premiéra Čínskej ľudovej republiky a jeho blízky spolupracovník Ťiang Ce-min sa stal prezidentom. V ekonomickej politike, ktorá bola jeho prioritou, si vytíčil tzv. tri ciele: privatizáciu stratových štátnych podnikov, odpísanie nedobytných pohľadávok čínskych bánk a zníženie korupcie. Podla jeho vlastného hodnotenia bol úspešný v prvých dvoch bodoch, ale tretí sa mu naplniť nepodarilo.<ref>https://www.project-syndicate.org/commentary/zhu-rongji-reexamined/czech</ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Čeho dosáhl Ču Žung-ťi
| url = https://www.project-syndicate.org/commentary/zhu-rongji-reexamined/czech
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-20
| vydavateľ = [[Project Syndicate]]
| miesto =
| jazyk = cs
}}</ref>
 
Počas jeho pôsobenia na funkcii premiéra začala Čína s výstavbou ambicióznych projektov. V roku 2001 sa začala stavba [[Železničná trať Golmud – Lhasa|najvyššie položenej železnice na svete]], ktorá spája Čínu s Tibetom<ref>https://svet.sme.sk/c/73819/v-cine-sa-zacala-vystavba-zeleznice-do-tibetu.html</ref> a v roku 2002 bola v Šanghaji otvorená vysokorýchlostná [[Maglev|železničná trať fungujúca na princípe magnetickej levitácieTibet]].om<ref>https://svet.sme.sk/c/771759/nemecki-a-cinski-predstavitelia-otvorili-prevadzku-moderneho-magnetickeho-vlaku.html</ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = V Číne sa začala výstavba železnice do Tibetu
| url = https://svet.sme.sk/c/73819/v-cine-sa-zacala-vystavba-zeleznice-do-tibetu.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-20
| vydavateľ = [[SME]]
| miesto =
| jazyk =
}}</ref> a v roku 2002 bola v Šanghaji otvorená vysokorýchlostná [[Maglev|železničná trať fungujúca na princípe magnetickej levitácie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Nemeckí a čínski predstavitelia otvorili prevádzku moderného magnetického vlaku
| url = https://svet.sme.sk/c/771759/nemecki-a-cinski-predstavitelia-otvorili-prevadzku-moderneho-magnetickeho-vlaku.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 2018-11-20
| vydavateľ = [[SME]]
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
 
== Osobný život ==
684

úprav