Nemecko: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
→Druhá svetová vojna: štyl. a dopln. |
||
Riadok 179:
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0347-09A, Paris, Deutsche Truppen am Arc de Triomphe.jpg|thumb|left|Víťazný pochod nemeckých vojsk v Paríži]]
[[Súbor:Fotothek df pk 0000180 001.jpg|thumb|right|200px|Ruiny Berlína po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]]]]
Hitlerova vláda sa pripravila na [[Poľská obranná vojna (1939)|inváziu do Poľska]] podpisom [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Ribbentrop-Molotovho paktu]]
22. júla 1940 podpísalo Francúzsko s Nemeckom prímerie potom, čo nacistické vojská [[Bitka o Francúzsko|obsadili väčšinu z Francúzska]]. Briti nemecké útoky z roku 1940 úspešne odrazili v bojoch, ktoré sú známe ako [[bitka o Britániu]] a pokračovali v boji proti [[Os Berlín-Rím-Tokio|mocnostiam Osi]]. 22. júna 1941 Nemecko vypovedalo Molotov-Ribbentropov pakt a [[operácia Barbarossa|napadlo Sovietsky zväz]]. V tejto dobe malo Nemecko a ďalšie mocnosti Osi pod kontrolou väčšinu Európy a [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|severnej Afriky]]. Na začiatku roku 1943 začali nemecké vojská po porážke v [[bitka o Stalingrad|bitke o Stalingrad]] ustupovať zo Sovietskeho zväzu, čo je považované za bod obratu vo vojne.<ref name="Fulbrook 190"/>
V septembri 1943 sa vzdal nemecký spojenec [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]] a bolo treba mnoho ďalších nemeckých vojakov k obrane proti [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|spojeneckým silám v Taliansku]]. [[Operácia Overlord|Vylodením v Normandii]] sa otvoril [[západný front (druhá svetová vojna)|západný front]]. Aj cez [[Bitka o Ardeny|nemecký protiútok v Ardenách]] spojenecké sily v roku 1945 vstúpili na územie Nemecka. V nadväznosti na Hilterovu samovraždu a [[bitka o Berlín|bitku o Berlín]] sa Nemecko 8. mája 1945 vzdalo.<ref>{{cite book |last=Steinberg |first=Heinz Günter |title=Die Bevölkerungsentwicklung in Deutschland im Zweiten Weltkrieg: mit einem Überblick über die Entwicklung von 1945 bis 1990 |year=1991 |publisher=Kulturstiftung der dt. Vertriebenen |isbn=978-3-88557-089-9 |language=German}}</ref>
Vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila smrť asi [[Obete druhej svetovej vojny|40 - 50 miliónom ľudí]].<ref>{{cite news | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4530565.stm | title = Leaders mourn Soviet wartime dead | work = BBC News | date=9 May 2005 |accessdate=18 March 2011 }}</ref> Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a 5 300 000 vojakov,<ref name="Rüdiger Overmans 2000">{{cite book|author=Overmans, Rüdiger|title=Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg|publisher=Oldenbourg|year=2000|isbn=3-486-56531-1}}</ref>a bolo zabitých približne 2 milióny nemeckých civilistov.<ref>{{cite book|author=Winter, JM|chapter=Demography of the war|title=The Oxford Companion to World War II|editors=Dear, I; Foot, M|year=2003|isbn=9780191727603|edition=ebook|publisher=Oxford University Press}}</ref>
To, čo sa neskôr stalo známe ako [[Holokaust]], bolo štátom uskutočňované prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie asi šiestich miliónov Židov, medzi 220 000 a 1 500 000 [[Rómovia|Rómov]], 275 000 osôb s mentálnym alebo zdravotným postihnutím v rámci [[Program T-4]], tisíce [[Jehovovi svedkovia|jehovistov]], homosexuálov a stovky tisíc predstaviteľov politickej a náboženskej opozície.<ref>{{cite book |last=Niewyk |first=Donald L. |title=The Columbia Guide to the Holocaust |year=2000 |publisher=Columbia University Press |pages=45–52 |author2=Nicosia, Francis R. |isbn =978-0-231-11200-0}}</ref> Bolo
Prehra vo vojne pre Nemecko vyústila v územné straty a vysídlenie miliónov etnických Nemcov zo skorších východných území Nemecka a tiež aj skôr okupovaných území. Nemecko, rovnako ako mnoho krajín, ktoré obsadilo,<ref>{{cite web|url=http://www.spiegel.de/international/germany/rape-murder-and-genocide-nazi-war-crimes-as-described-by-german-soldiers-a-755385-4.html|title=Nazi War Crimes as Described by German Soldiers|author=Fleischhauer, Jan|work=[[Spiegel Online]]|date=8 April 2011|accessdate=8 April 2011}}</ref>utrpelo masové znásilňovanie<ref>{{cite book |last =Beevor |first =Antony |authorlink =Antony Beevor |title =Berlin: The downfall 1945 |origyear =2002 |year =2003 |publisher =Penguin |isbn =978-0-14-028696-0 |pages =31–32, 107–108, 409–412}}</ref>a v dôsledku bombardovania počas vojny zničených miest a kultúrnych dedičstiev. Po druhej svetovej vojne boli zadržaní vrcholní nacisti súdení za vojnové zločiny a genocídu v [[Norimberský proces|Norimberskom procese]].<ref>{{cite web |last=Overy |first=Richard |title=Nuremberg: Nazis on Trial |url=http://www.bbc.co.uk/history/worldwars/wwtwo/nuremberg_article_01.shtml |publisher=BBC History |date =17 February 2011 |accessdate=25 March 2011}}</ref>
| |||