Lavrentij Pavlovič Berija: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 17:
 
=== Politická kariéra ===
Počas príprav na protimenševické povstanie v Gruzínsku bol zatknutý a väznený v [[KautaisiKutaisi]]. Neskôr bol prepustený a bol vyslaný do Azerbajdžanu, kde navštevoval Polytechnickú školu v Baku. Od roku 1921 do roku 1931 bol vo vedúcich orgánoch sovietskej rozviedky a kontrarozviedky: bol námestníkom riaditeľa azerbajdžanskej [[Čeka|Zvláštnej komisie]] tzv. [[Čeka]], riaditeľom GPU Gruzínska a zakaukazského GPU a splnomocnený riaditeľ OGPU v Zakaukazskej SFSR, bol členom riadiacich orgánov OGPU ZSSR. V roku 1921 bol Berija cieľom kritiky zo strany straníckeho vedenia a vedenia Čeky v Azerbajdžane za prekračovanie svojich právomocí a falšovanie dôkazov v niektorých trestných stíhaniach. Nebol však nijak postihnutý.
[[Súbor:Lavrenti Beria Stalins family.jpg|náhľad|vpravo|Berija so Stalinovou dcérou v medzivojnovom období]]
Od roku 1931 viedol centrálny výbor Komunistickej strany Gruzínska a stal sa blízkym priateľom [[Josif Vissarionovič Stalin|J.V. Stalina]], ktorý v ňom mal úplnú dôveru. V krajine vďaka svojej brutálnej politike získal neobmedzenú moc. Gruzínsko malo spomedzi všetkých krajín Sovietskeho zväzu najvyšší pomer popravených k počtu obyvateľov. Bol hlavným vykonávateľom [[čistky|čistiek]] v [[Zakaukazsko|Zakaukazsku]] ([[Gruzínsko|Gruzínsku]], [[Azerbajdžan]]e a [[Arménsko|Arménsku]]) počas [[veľký teror 1937 – 1938|veľkého teroru]] v rokoch 1937{{--}}1938. Osobne vydával rozkazy na zatýkanie i vykonanie početných popráv. Okrem toho, vydal i početné rozkazy k zatknutiu pracovníkov komunistickej strany a [[NKVD]], ktorí neboli nijak podozriví. Vydal tiež rozkazy, podľa ktorých mali byť zastrelení všetci zatknutí, ktorí nechceli spolupracovať s [[vyšetrovateľ]]mi, čo malo za následok [[masová vražda|masové vraždy]] zatknutých.