Zakarpatská oblasť: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
interpunkcia
Riadok 143:
Administratívne územie Zakarpatskej oblasti sa rozkladá na približne {{km2|12800}} (ako u nás [[kraj]]) v [[Karpaty|Karpatoch]] na západe Ukrajiny. Je to jediná ukrajinská oblasť, ktorá hraničí so štyrmi štátmi – [[Poľsko]]m, [[Slovensko]]m, [[Maďarsko]]m a [[Rumunsko]]m. Na západe hraničí s [[Podkarpatské vojvodstvo|Podkarpatským vojvodstvom]] v Poľsku, [[Prešovský kraj|Prešovským]] a [[Košický kraj|Košickým krajom]] na Slovensku, [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa|Boršodsko-abovsko-zemplínskou]] a [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa|Sabolčsko-satmársko-berežskou župou]] v Maďarsku, na juhu s rumunskými župami [[Satu Mare (župa)|Satu Mare]] a [[Maramureș (župa)|Maramureș]]. Zo severu hraničí s ukrajinskou [[Ľvovská oblasť|Ľvovskou oblasťou]] a na východe s [[Ivanofrankivská oblasť|Ivanofrankivskou oblasťou]].
 
V Zakarpatskej oblasti prevažujú pohoria a pahorkatiny s listnatými a ihličnatými lesmi a alpskými lúkami. Hory tvoria približne 80 % územia Zakarpatskej oblasti. Hory sa dvíhajú od juhu z Panónskej nížiny až k vrcholom Karpát na severe. Na východnej hranici oblasti sa nachádza najvyššia hora Ukrajiny [[Hoverla]] ({{m|2061|m}}) v [[Čornohora|Čornohore]]. Najnižší bod oblasti, {{mnm|101}}, leží pri obci [[Ruské Gejovce]] (Руські Геївці) v Užhorodskom okrese (rajóne).
 
Najvýznamnejšou riekou je [[Tisa]], ktorá pramení neďaleko Rachova a miestami tvorí hranicu s Rumunskom a Ukrajinou. Ďalšími dôležitými riekami sú [[Latorica]], [[Uh]], [[Boržava]] a [[Terebľa]]. Región leží v miernom podnebnom pásme s kontinentálnou klímou, s priemernými zrážkami 700{{--}}{{mm|1000|m}} ročne a priemernými teplotami +21 °C v lete a -4–4 °C v zime.
 
=== Mestá a obce ===
Riadok 159:
Pri sčítaní v roku 2001 žilo v Zakarpatskej oblasti 1 254 614 obyvateľov. Odhad z roku 2004 hovorí o 1,2 milióne obyvateľov.
 
Podľa oficiálnych ukrajinských čísel na území Zakarpatskej oblasti nežije ani jeden [[Rusíni|Rusín]], napriek tomu, že v rokoch 1918-1939 tvorili na tomto území väčšinu.
 
Etnickí [[Ukrajinci]] tvoria väčšinu populácie – 80,5 %, [[Maďari na Ukrajine|Maďari]] sú najvýznamnejšou menšinou s 12,1 %. Ďalšími významnými menšinami sú [[Rumuni]] (2,6 %), [[Rusi]] (2,5 %), [[Rómovia]] (1,1 %), [[Slováci]] (0,5 %) a [[Nemci]] (0,3 %). [[Rusíni]] žijúci vna Ukrajine nienav Ukrajinetejto posudzovaníkrajine považovaní nie akoza samostatný národ, ale akoza etnickáetnickú skupinaskupinu ukrajinského národa. Podľa posledného sčítania sa za Rusínov (ako samostatný národ) považuje asi 10 000 obyvateľov, teda asi 0,8 % populácie.
 
Kultúra a jazyk národností sa tu rešpektuje, okrej Rusínskejokrem rusínskej národnosti, ktorá oficiálne neexistuje, a tak sa tu nachádza i veľa národnostných spolkov, či škôl (okrem Rusínskychrusínskych, keďže tam žiadni Rusíni podľa ukrajinských údajov žiadni Rusíni nežijú). Dá sa tu dorozumieť aj po slovensky.
 
== Administratívne členenie ==