Anton Schmidt: Rozdiel medzi revíziami

Anton Schmidt Litho.jpg
(Doplnený dátum úmrtia z literatúry)
(Anton Schmidt Litho.jpg)
{{Infobox Osobnosť
|Meno = Anton Schmidt
|Portrét = Anton Schmidt Litho.jpg
|Veľkosť obrázka = 230px
|Popis = [[Rakúsko|rakúsky]] [[barok]]ový maliar
|Miesto úmrtia = [[Banská Štiavnica]], [[Slovensko]]
}}
[[Obrázok:Anton Schmidt 01.jpg|right|thumb|238px260px|Anton Schmidt, ''Svätý Peter z Alcantary'', pred 1763, olej na plátne, [[Slovenská národná galéria]], [[Bratislava]]]]
'''Anton Schmidt''' (* [[7. január]] [[1713]], [[Viedeň]], [[Rakúsko]] &nbsp; &nbsp;† [[30. január]] [[1773]], [[Banská Štiavnica]]<ref>[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23413-33382-21?cc=1554443&wc=9P31-W38:107654301,108107101,108107102,114584702 Záznam o úmrtí v matrike] farnosti Banská Štiavnica; vek uvedený 61 rokov, teda rok narodenia by mal byť ca. 1712.</ref>) bol rakúsky [[barok]]ový maliar, podľa dochovaných prác činný najmä na území stredného [[Slovensko|Slovenska]], jeden z najvýznamnejších predstaviteľov neskorobarokového maliarstva na Slovensku.
 
== Životopis ==
Bol všestranným umelcom a nebránil sa žiadnej objednávke. Maľoval portréty, supraporty, žánrové výjavy, ale aj napr. strelecké terče, podieľal sa na návrhoch a realizáciách slávnostnej výzdoby interiérov (napr. slávobrány pri príležitosti návštevy cisára [[František I. (Svätá rímska ríša)|Františka Štefana I.]] v banských mestách v lete roku 1751) a pod. Jeho doménou však boli predovšetkým diela sakrálneho charakteru, z nich vynikli najmä monumentálne fresky a oltárne obrazy, ktoré sa dodnes sčasti zachovali v chrámoch a muzeálnych zbierkach stredoslovenských miest. Jeho diela sú symbiózou rakúskej a benátskej maliarskej školy.
 
K najvýznamnejším prácam Antona Schmidta patrí výmaľba Kostola svätého Kríža na [[Banská Štiavnica|banskoštiavnickej]] [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárii]] v roku 1745 a fresková výzdoba [[Presbytérium|presbytéria]] [[piaristi]]ckého [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)|Kostola Najsvätejšej Trojice]] v [[Prievidza|Prievidzi]] (v rokoch 1750 &nbsp; &nbsp;1765; počas prác prišlo k zoznámeniu a začiatku dlhodobej spolupráce s vynikajúcim [[Sliezsko|sliezskym]] sochárom [[Dionýz Ignác Staneti|Dionýzom Ignácom Stanetim]]). Podstatnou mierou sa Anton Schmidt &nbsp; &nbsp;''Schemniciensis pictor academicus'' &nbsp; &nbsp;podieľal na výzdobe [[Kaštieľ vo Svätom Antone|kaštieľa]] vo [[Svätý Anton (okres Banská Štiavnica)|Svätom Antone]]. V rokoch 1750 - 1752 tu freskami vyzdobil fasádové tympanóny, slávnostné schodisko, zámockú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie (fresky ''Nanebovzatie Panny Márie'', ''Alegória Cirkvi'') i prícestnú mariánsku kaplnku svätého Jána Nepomuckého. Na freskovej výmaľbe svätoantonského kaštieľa je u Schmidta príznašná kompozičná závislosť na grafických predlohách, najmä inšpirácia rytinami [[Augsburg|augsburgského]] maliara Johanna Georga Bergmüllera (1688 - 1762).
 
Ďalšie diela zanechal pri výzdobe kostolov v [[Kremnica|Kremnici]] (farský [[Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej (Kremnica)|Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej]]), [[Štiavnické Bane|Štiavnických Baniach]] (bývalý kostol [[Hieronymitáni|hieronymitánov]]) či v [[Brhlovce|Brhlovciach]] (Kostol Sedembolestnej Panny Márie). Schmidtova tvorba ojedinele zasahovala aj na východné Slovensko (výzdoba farského [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Podolínec)|Kostola Nanebovzatia Panny Márie]] v [[Podolínec|Podolínci]]), kde našla viacero pokračovateľov v miestnych tvorcoch.
 
[[Obrázok:Kalvaria_-_Banska_Stiavnica.jpg|right|thumb|260px|Anton Schmidt, fresková výmaľba horného kostola [[Banská Štiavnica|banskoštiavnickej]] [[Kalvária (Banská Štiavnica)|Kalvárie]]]]
V rokoch 1766 - 1767 pracoval na interiérovej výzdobe klenieb lode a presbytéria farského [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Banská Bystrica)|Kostola Nanebovzatia Panny Márie]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Kostol v auguste 1761 zasiahol veľký požiar. Po náročnej oprave presbytéria a lode mesto uzavrelo s maliarom v roku 1766 zmluvu na ich výmaľbu. Schmidt tu vytvoril svoje vrcholné dielo monumentálneho charakteru. Fresková výzdoba pokrýva celú plochu valenej klenby presbytéria ako aj všetky štyri polia klenieb lode. Jej ikonografický program rozvádza v súlade so zasvätením chrámu alegorické zobrazenia a mariánsku symboliku. Na jeho ikonograficky neobvyklú výmaľbu kostola nadviazali v sedemdesiatych rokoch, keď realizovali výmenu a doplnenie vnútorného vybavenia (napr. pri realizácii nového hlavného oltára).
 
657

úprav