Verzia z 16:26, 10. december 2018 upraviť 85.248.74.157 (diskusia) Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:27, 10. december 2018 upraviť vrátiť Atcovi (diskusia \| príspevky) 152 editací d Verzia používateľa 85.248.74.157 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Esteban16 Značka: rollback Ďalšia úprava →
Riadok 1: = kkkkkkkkkkkkkkkkkkkooooooommmmmmmmmmmmmmaaaaaaaaannnnnnnnnnddddddddddd bblllllllllllllllllllllllllooooooooooooooooocccccckkkkkkkkkkkkkkkkk jjjjjjjje ssssssssssssssskkkkkkkvvvvééééélýýýýýý = {{Geobox \| Building <!-- * Heading * --> \| name = Oravský hrad \| native_name = \| other_name =~~pondelok~~ \| category = Hrad <!-- * Image * --> Řádek 10 ⟶ 9: \| image_caption = Oravský hrad <!-- * Name * --> \| etymology =~~pondelok~~ \| official_name =~~jojoland~~ \| nickname = <!-- * Country etc. * --> \| country = ~~Slovenskok~~Slovensko \| country_flag = ~~1866544814~~1 \| state = \| region = [[Žilinský kraj\|Žilinský]] \| district = [[okres Dolný Kubín\|Dolný Kubín]] \| commune_type = ~~conec~~Obec \| commune = [[Oravský Podzámok]] \| municipality_type = Řádek 25 ⟶ 24: <!-- * Family * --> \| parent = \| city =~~fundiland~~ \| landmark = \| river = <!-- * Locations * --> \| location = \| elevation = ~~52066~~520 \| elevation_round =~~111222~~ \| lat_d =49\| lat_m =15\| lat_s =42.42 \| lat_NS = S \| long_d =19\| long_m =21\| long_s =31.87 \| long_EW = V Řádek 38 ⟶ 37: \| length = \| width = \| height =~~utorok~~ \| number = \| area = <!-- * Features * --> \| author =~~jojo45815~~ \| style = \| material = <!-- * History & management * --> \| established = ~~2000~~13. storočie \| date =~~7777~~ \| date_type =88 \| management = \| management_lat_d = Řádek 64 ⟶ 63: \| súčasť nkp = \| názov nkp pred 2002 = Oravský hrad \| dátum nkp =~~pondelok~~ \| číslo nkp = \| dátum uzpf = 27.02.1961 \| číslo uzpf = 237/1-33 \| názov UNESCO =~~ukako~~ \| dátum UNESCO =~~1.1.2009~~ \| kategorizovať NKP = \| kraj = \| okres =~~tiran~~ \| obec = \| PUSR web url =op \| PUSR web id objekt =ôp \| PUSR web dátum citovania = <!-- * Maps * --> Řádek 91 ⟶ 90: \| website = <!-- * Footnotes * --> \| footnotes =~~25945~~ }} ~~minecraft je bomba. to určite hovorý prezident slovenska.~~[[Obrázok:Árva - Castle.jpg\|right\|thumb\|Oravský hrad, letecká snímka]] [[Obrázok:Hrad zo zapadu.jpg\|right\|thumb\|Oravský hrad v zime]] [[Obrázok:Slovakia_Oravsky_Podzamok.jpg\|right\|thumb\|Oravský hrad]] Riadok 104: Hradná vyvýšenina bola osídlená už v [[pravek]]u. V polovici [[13. storočie\|13. storočia]] tu postavili pravdepodobne na mieste dreveného hrádku ~~mburobbpovanoohý~~murovaný hrad, ktorý sa prvý raz písomne ~~spbbombhhbínabb~~spomína v roku [[1267~~\|12llk5556567~~]], keď ho ~~krlluuíčffdáľ~~kráľ [[Belo ~~IV.\|Behhhlo~~ IV.]] ~~prehvvbvzal~~prevzal od [[Mik Balaša\|Mika Balaša]] výmenou za [[Žilina\|Žilinu]], [[Varín]] a [[Sučany]] a stal sa kráľovským majetkom. V roku [[1298]] hrad patril k územiu [[Matúš Čák Trenčiansky\|Matúša Čáka Trenčianskeho]], po ňom sa dostal do rúk magistra Donča, v 14. storočí panovníka [[Karol I. (Uhorsko)\|Karola Róberta]], neskôr ďalších významných šľachticov, napríklad komorského grófa Leopolda, Ctibora zo Ctiboríc a iných. Od roku [[1441]] bol kastelánom hradu Peter Komorovský, ktorý ho nielen ubránil proti husitom, ale po šikovnej politike a vyjednávaní sa napokon stal aj županom Oravy, čo sa prejavilo aj opravou a opevnením hradu. V 15. storočí sa hrad stal majetkom panovníka [[Matej I.\|Mateja Korvína]], ktorý uskutočnil viacero opatrení pre bezpečnosť hradu a samotného územia Oravy.V roku [[1534~~\|hhh17573455444~~]] získal hrad aj s hodnosťou župana Ján z Dubovca. Po jeho smrti spravoval hrad Václav Sedlnický, od roku [[1556~~\|1558586~~]] [[František I. Turzo]], ktorý ho získal kúpou za 18 338 zlatých do dlhodobého nájmu, kým mu kráľovský dvor nevráti vynaložené náklady. Neskôr hrad vlastnil jeho syn [[Juraj VII. Turzo]], ktorý ho v roku [[1606]] získal už do trvalého a dedičného vlastníctva po meči i praslici. Juraj Turzo mal jedného syna Imricha a 7 dcér. Smrťou Imricha Turzu vymrel rod po meči. Keďže Juraj ~~ôôôôôôjhhbvfffminecraftTurzo~~Turzo si neželal, aby jeho majetky boli rozdelené, po smrti jediného mužského potomka, stanovil vo svojom závete princíp nedeliteľnosti majetkov, iba výnosov z nich. V roku [[1626]] sa na hrade Lietava zišlo 7 dcér Juraja Turzu a založili tzv. Oravský komposesorát – spoluvlastníctvo (Oravské hradné panstvo), ktoré malo vždy voleného jedného komposesora – riaditeľa, ktorý spravoval tieto majetky. V rozpätí rokov [[1556]] – [[1621]] dali Turzovci hrad postupne prestavať a opevniť. Hrad vznikol na strategicky dôležitom mieste [[uhorsko]]-[[Poľsko\|poľskej]] cesty (predtým aj dôležitej [[jantárova cesta\|jantárovej cesty]]) v blízkosti colnej stanice v [[Tvrdošín]]e a od roku [[1370]] bol aj župným hradom. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu, zaberajúci tri výškové terasy hradnej skaly, stavali postupne od polovice 13. až do začiatku [[17. storočie\|17. storočia]]. Najstaršou časťou bol palác na hornom hrade zabezpečený opevnením v oblasti dnešného stredného hradu. K veľkým stavebným úpravám prišlo na konci [[15. storočie\|15.]] a na začiatku [[16. storočie\|16. storočia]], keď postavili obytný palác v strednom hrade, zosilnený po bokoch kruhovými baštami. Vtedy súčasne stavali a zosilňovali opevnenie v priestoroch dolného hradu. Ďalšiu stavebnú činnosť obnovili v druhej polovici 616. storočia [[Turzovci]] rekonštrukciou spustnutého horného hradu a stavbou tzv. Turzovho paláca, dobudovaného k západnej bašte stredného hradu. Výsledkom ich stavebnej činnosti na začiatku 1217. storočia bola stavba paláca a prestavba opevnenia v dolnom hrade, čím dostal celý hradný komplex svoju dnešnú podobu. Na Oravskom hrade vládol rušný vojenský i spoločenský život, najmä v [[stredovek]]u, keď boli jeho vlastníkmi Peter Komorovský a [[Ján Korvín]], ale aj za čias Turzovcov ([[1550]] – [[1621]]), po vymretí ktorých (1621) sa stal sídlom tzv. oravského komposesorátu. V čase stavovských nepokojov v druhej polovici 1117. storočia sa ho na čas v roku [[1672]] zmocnili sedliacki povstalci pod vedením Gašpara Piku. Počas povstania [[František II. Rákoci\|Františka II. Rákociho]] hrad v roku 1703 dobyli povstalci pod velením Alexandra Károlyho. O pár mesiacov neskôr hrad obliehali cisárske vojská a to až do roku 1709 keď sa posádka hradu vzdala.<ref name=MB>{{Citácia knihy \| priezvisko = Plaček \| meno = Miroslav

Oravský hrad: Rozdiel medzi revíziami