Gustáv Husák: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Zatknutie, proces, väzenie: vrátené komunistický (a ďalšie vylepšenia) |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 77:
=== 1968 ===
V priebehu [[60. roky 20. storočia|60-tych rokov 20. storočia]] bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strane Česko-Slovenska]], <nowiki/>v období [[Pražská jar|Pražskej jari]] vystupoval ako verný stúpenec [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]]. V apríli roku [[1968]] sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní
Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde armád v auguste 1968]] tento „vstup“ odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného [[Vasil Biľak|Biľaka]] a z jeho poverenia riadil [[Miloslav Hruškovič|Hruškovič]], oznámilo vstup armád a predložilo text [[Pozývací list|pozývacieho listu]] tvrdiac, že „v Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a proti boli iba [[Josef Smrkovský|Smrkovský]] a [[František Kriegel|Kriegel]]“. Potom sa šesť z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli [[Michal Falťan|Falťan]], ''Daubner, Turček'' a ''[[Anton Ťažký ml.|Ťažký]]''). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, [[Viktor Pavlenda]] a [[Jozef Zrak]] sa spamätali a zatelefonovali Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text slovami: „Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom.“
| |||