Ázijská finančná kríza: Rozdiel medzi revíziami

d
d
d (referencie)
d (d)
'''Ázijská finančná kríza''' bola finančná, menová a hospodárska kríza, ktorá zasiahla krajiny juhovýchodnej a východnej Ázie v rokoch [[1997]] a [[1998]]. Spustilo ju rozhodnutie thajskej vlády uvoľniť [[fixný menový kurz]], ktorý viazal thajský [[baht]] na [[americký dolár]].
 
Kriza zasiahla predovšetkým tzv. [[ázijské tigre]], ktoré v rokoch bezprostredne pred ňou zaznamenali rýchly ekonomický rast. Najviac poškodenými krajinami boli [[Thajsko]], [[Indonézia]], [[Južná Kórea]] a [[Malajzia]]. Výrazný negatívny dopad na svoje ekonomiky pocítili taktiež [[Filipíny]], [[Hongkong]] a [[Tchaj-wanTaiwan]]. [[Japonsko]] v tomto období taktiež zaznamenalo hospodárske problémy, ktoré síce finančná kríza nespôsobila, ale prispela k ich prehĺbeniu.
 
== Pozadie ==
 
=== Úverová bublina ===
Nárast úverov v období pred krízou bol o 8- – 10 % rýchlejší než rast HDP. Peniaze smerovali najmä do trhu s nehnuteľnosťami a do akciových trhov, ktorých hodnota sa v deväťdesiatych rokov zvýšila štvornásobne. Podiel bankových aktív na HDP sa dostal na úroveň 200%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
 
=== Chyby v makroekonomickej politike ===
Nadužívanie úverov viedlo k tomu, že zadĺženie u zahraničných bánk presiahlo úroveň štátnych devízových rezerv. To neskôr viedlo k tomu, že štáty neboli schopné udržať menový kurz s americkým dolárom a museli devalvovať. Veľké množstvo lacných úverov viedlo k príliš vysokej úrovni investovania a množstvo investícií bolo nerentabilných. Finančné trhy v regióne ostávali naďalej nízko rozvinuté, keďže väčšina finančných transakcií bola štrukturovanáštruktúrovaná v tradičných finančných centrách.
 
== Priebeh krízy==
[[Súbor:Wechselkurse Asienkrise.PNG|náhľad|Výmenný kurz thajského bahtu, malajského ringgitu a filipínskeho pesa voči nemeckej marke v rokoch 1995 -  – 1999]]
Krízu spustili útoky menových špekulantov na thajský baht v dňoch 14. a 15. mája 1997. Po posilnení amerického dolára špekulanti predpokladali, že výmenný kurz medzi thajskou a americkou menou nezodpovedá reálnemu výkonu ekonomiky. Thajská centrálna banka skutočne nemala dostatok devízových rezerv na udržanie kurzu a 2. júla 1997 kurz bahtu uvoľnila. Ten sa následne prepadol o 40%. Došlo k úniku zahraničného kapitálu z krajiny a ekonomika sa zastavila. V konečnom došlo k prepadu HDP, masívnemu prepúšťaniu a akciový trh sa prepadol o 75 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
}}</ref>
 
Po uvoľnení kurzu thajského bahtu sa presunul tlak na uvoľnenie fixného menového kurzu do Indonézie. Hoci mala indonézska ekonomika lepšie ekonomické ukazovatele než thajská (nízka inflácia, obchodný prebytok, vysoké devízové rezervy), veľa indonézskych firiem malo dlh v dolároch. Centrálna banka uvoľnila menový režim v polovici augusta 1997 a rupia zaznamenala najstrmší prepad o 80 %. Situácia v Indonézii bola najhoršia spomedzi krajín zasiahnutých krízou, v nasledujúcom roku sa ekonomika prepadla o viac ako 13 % a zlá hospodárska situácia viedla k násilným protestom, ktoré viedli k zvrhnutiu dlhoročného prezidenta [[Suharto|Suharta]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
56 532

úprav