Železničná stanica Žilina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
zmena názvu odseku z "dejiny" na "história" |
Rozšírenie úvodu a histórie, pridanie odseku "Stanica"" |
||
Riadok 19:
| trate = [[Železničná trať 120 (Slovensko)|120]], [[Železničná trať 126 (Slovensko)|126]], [[Železničná trať 127 (Slovensko)|127]], [[Železničná trať 180 (Slovensko)|180]]
}}
'''Železničná stanica Žilina''' (starší [[Maďarčina|maď]]. názov ''Zsolna pályaudvar)'' je hlavná [[železničná stanica]] v [[Žilina|Žiline]] a dôležitý železničný uzol v rámci Slovenska. Nachádza sa severovýchodne od historického centra mesta.
.
V stanici je sedem nástupíšť: nástupište 1 je prístupné z výpravnej budovy a podchodu, nástupištia 2 a 3 sú [[ostrovné nástupište|ostrovné]] a prístupné podchodom z 1. nástupišťa a z [[Národná (Žilina)|Národnej ulice]]. Nástupištia 4{{--}}7 sú vybudované pri [[slepá koľaj|slepých koľajach]] a prístup k nim je z 1. nástupišťa okolo administratívnej budovy.▼
== História ==
Riadok 27:
V tom období bola Žilina malým mestom s približne 3 000 obyvateľmi a zanedbateľným hospodárskym významom. To sa však zmenilo v roku [[1883]] po dokončení [[Považská železnica|Považskej železnice]] ktorá však spočiatku končila v stanici ''Nová Žilina''. Po prepojení oboch tratí sa zo žilinskej stanice stala uzlová stanica s veľkým strategickým významom a jej dopravná vyťaženosť rýchlo rástla. V roku [[1899]] otvorením lokálnej [[Železničná trať Žilina – Rajec|Rajeckej železnice]] ešte viac stúpol dopravný význam stanice, ktorá mala napojenia na trate zo všetkých dopravne významných smerov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Železničná stanica Žilina - Žilina Gallery Wiki|url=http://zilina-gallery.sk/wiki/%C5%BDelezni%C4%8Dn%C3%A1_stanica_%C5%BDilina|dátum prístupu=2018-09-03|vydavateľ=zilina-gallery.sk|jazyk=sk}}</ref>
V rokoch 1939 - 1942 bola na mieste starej výpravnej budovy postavená nová administratívna a výpravná budova podľa návrhu architektov [[František Eduard Bednárik|Františka Eduarda Bednárika]] a [[Ferdinand Čapka|Ferdinanda Čapku]]. Typickým príkladom ich architektúry je prekrytie hlavného vstupu markízou podopretou piliermi.<ref name="TIK Žilina">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Železničná stanica - tikzilina.eu|url=http://www.tikzilina.eu/zeleznicna-stanica/|dátum prístupu=2018-12-14|vydavateľ=www.tikzilina.eu}}</ref>
== Stanica ==
=== Nástupištia ===
▲V stanici je sedem nástupíšť: nástupište 1 je prístupné z výpravnej budovy a podchodu, nástupištia 2 a 3 sú
=== Pamätné tabule ===
Stanica je bohatá na umelecké diela. Vľavo od hlavného vstupu je umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína odchod železničných transportov výrobno-priemyselného družstva [[Interhelpo]] do Sovietskeho zväzu, kde pomáhali budovať priemysel v strednej Ázii. Vo vestibule je tabuľa venovaná obetiam druhej svetovej vojny z radov železničiarov. <ref name="TIK Žilina" />
=== Umelecké diela ===
Najviditeľnejším prvkom stanice je pätica farebných vitráží, ktoré tvoria okná stanice smerom do Hviezdoslavovej ulice. Znázorňujú erb mesta a krojové motívy z rázovitých oblastí [[Žilinský kraj|Žilinského kraja]] - z [[Liptov (región)|Liptova]] a [[Orava (región)|Oravy]] (akad. maliar [[Róbert Dúbravec]], 1955) a z [[Čičmany|Čičmian]] a [[Kysuce|Kysúc]] (akad.maliar [[Fero Kráľ]]). Poslednú vitráž s názvom ''Kraj Žilina'' vytvorili obaja umelci spoločne v roku 1956. Na stenách vestibulu sa nachádzajú štyri kovové reliéfy od autorov Vladimíra Kompánka, Andreja Rudavského a Rudolfa Uhera, ktoré boli inštalované v šesťdesiatych rokoch 20. storočia.<ref name="TIK Žilina" />
== Pozri aj ==
Řádek 34 ⟶ 47:
{{Projekt}}
==
{{Referencie}}
| |||