Ján Smolec: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 30:
Od roku 1935 vyrastal v Pohronskej Polhore. Vyučil sa a pracoval vo firme Baťa. Absolvoval Vysokú školu stranícku v Prahe. Po druhej svetovej vojne sa ako mnohí iní mladí ľudia nadchol pre myšlienky socializmu. V rokoch [[1956]] – [[1969]] bol redaktorom denníka [[Smena (denník)|Smena]]. Do roku [[1968]] bol predsedom ZO (závodná organizácia) [[KSS]] v jej redakcii. Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 na stránkach denníka Smena verejne kritizoval tento nelegitímny medzinárodný akt. Patril medzi prvých novinárov, spolu s Jánom Čomajom a Milanom Várošom, ktorí nemohli vykonávať svoje povolanie. Po nútenom odchode z redakcie pracoval na viacerých miestach. V rokoch 1980 – 1982 postgraduálne študoval na [[Ekonomická univerzita v Bratislave|Vysokej škole ekonomickej]] hospodársku propagáciu. Ján Smolec sa po novembri [[1989]] stal riaditeľom vydavateľstva Tatrapress a vytvoril v ňom edíciu ''Svedectvá''. Začali v nej vychádzať knižky o utajovaných slovenských osobnostiach a období, ktoré malo navždy zostať pred verejnosťou tabu. Po novembri 1989 člen Slovenského zväzu novinárov, ktorý sa neskôr zmenil na [[Syndikát slovenských novinárov]]. Avšak nebol spokojný s tým, že vedenie syndikátu vôbec neprejavovalo ani najmenší záujem o národné a emancipačné záujmy Slovenska. Preto spolu s [[Roman Kaliský|R. Kaliským]], [[Dušan Slobodník|D. Slobodníkom]], [[Drahoslav Machala|D. Machalom]], [[Jozef Ferko|J. Ferkom]], [[Peter Štrelinger|P. Štrelingerom]], [[Gabriel Zelenay|G. Zelenanyom]] a mnohými ďalšími založili klub novinárov ''Za pravdivý obraz Slovenska''. Neskôr sa klub stal základom novej novinárskej organizácie – [[Združenie slovenských novinárov|Združenia slovenských novinárov]].
V roku [[1992]] bol zvolený za poslanca [[Snemovňa národov|Snemovne národov Federálneho zhromaždenia]] za [[HZDS]]. Ako poslanec zahlasoval spolu so 45 slovenskými poslancami Snemovne národov a 30 poslancami slovenskej časti [[Snemovňa ľudu|Snemovne ľudu]] [[25. november|25. novembra]] [[1992]] za ústavné rozdelenie Česko-Slovenska, čím sa zaradil medzi zakladateľov modernej slovenskej štátnosti. Po vzniku
V roku [[1994]] bol zvolený za poslanca NR SR za HZDS a stal sa členom Výboru NR SR pre verejnú správu, územnú samosprávu a národnosti. V roku [[1996]] sa jeho meno spomínalo v súvislosti s funkciou [[veľvyslanec|veľvyslanca]] v [[Taliansko|Taliansku]]. V parlamentných voľbách v roku [[1998]] kandidoval opäť za HZDS, no z 81. miesta na kandidátke sa do NR SR už neprebojoval.
Riadok 53:
== Ocenenia ==
Za reportáž o živote v [[Partizánske|Partizánskom]], kde poukázal na neprirodzené zloženie obyvateľstva – na desať žien pripadal iba jeden muž, získal [[Fučíkova cena|Fučíkovu cenu]], ako jeden z mála slovenských novinárov.
Za prínos k vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 v pozícii poslanca Federálneho zhromaždenia ČSFR, získal v roku 1998 Rad Andreja Hlinku II. triedy. Matica slovenská mu v roku 2018 udelila medailu pri príležitosti osláv 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
== Referencie ==
| |||