[[Súbor:LocationParthia.PNG|náhľad|right|250px|Partská ríša okolo roku 60 pred Kr.]]
'''Partská ríša''' alebo '''Partské kráľovstvo''' bol štát, ktorý sa nachádzal na území dnešného [[Irán]]u a okolitých štátov medzi 2. polovicou 3. storočia pred Kr. a rokom [[224]] po Kr.
Prvým hlavným mestom bola [[Nisa (Turkménsko)|Nisa]] (Nisaja), potom spolu so šírením územia na západ sa hlavné mesto presúvalo, nakoniec ním bol [[Ktésifón]] na rieke Tigris. Významné mestá boli [[Darabgird]], [[Firúzábád]], [[Hatra]], (znovu založený) [[Aššur]] a [[Dúra Európos]].
== Predohra ==
Po smrti [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]], do ktorého ríše toto územie patrilo, pripadol dnešný [[Irán]] a okolie [[Seleukovci|Seleukovcom]] ([[Seleukovská ríša]]). Seleukovská ríša sa postupne na východe rozpadala -– odtrhla sa provincia [[Baktria]] a provincie [[Partia (územie Partov)|Partia]] a [[Hyrkánia]] roku [[248 pred Kr.]] dobyl [[Arsakes I.|Arsakes]], vodca skýtskeho kmeňa [[Parti|Partov]] a zakladateľ dynastie [[Arsakovci|Arsakovcov]]. Tak vznikla pôvodne na týchto dvoch územiach (na juhovýchod od Kaspického mora) Partská ríša.
== Dejiny ==
Ríša spočiatku bojovala so Seleukovskou ríšou na západe a juhu. Za Mithradáta I. (171 -– 138 pred Kr.) sa ríša významne rozšírila až po (vrátane) [[Mezopotámia|Mezopotámiu]] na západe (definitívne okolo [[130 pred Kr.]]) a ústie Indusu[[Indus]]u na východe. Od roku [[138 pred Kr.]] ríšu ohrozovali z východu [[Tochari]] a [[Sakovia]] ([[Skýti]]), ale [[Mithradátes II.]] (123-87 pred Kr.) ich odrazil. Od 1. storočia pred Kr. bolbola častým súperom jednak [[Rímska ríša]] na západe a jednak aj znova Sakovia na východe. Rímska ríša najneskôr od druhej polovice [[1. storočie pred Kr.|1. storočia pred Kr.]] kontrolovala časť bývalých achajmenovských dŕžav, najmä [[Malá Ázia|Malú Áziu]], [[Sýria|Sýriu]] a [[Egypt]]. S Rimanmi sa ríša stretla najmä vo víťaznej bitke pri Charrane (Charrae, [[Karrhy|Karrhách]]) v roku 53 pred Kr., ale boje ďalej pokračovali. Hranica medzi Partskou ríšou a rímskym impériom sa po mnohých vojáchvojnách ustálila v [[1. storočie|1. storočí]] na strednom [[Eufrat]]e a ani dočasné [[Traján]]ove výboje v [[Mezopotámia|Mezopotámii]] ([[114]]–[[117]]) na tom veľa nezmenili.
Rody spravujúce jednotlivé oblasti ríše mali značnú autonómiu. Zvláštne postavenie mali najmä Peržania v oblasti PerziaPerzie ([[Párs]]), [[Charakéné]] pri ústí Eufratu[[Eufrat]]u, Elymais ([[Elam]]), [[Média]] a Veľká [[Arménia]]. Toto sa ríši stalo osudným: Arsakovci si vládu v ríši udržali až do roku [[224]], kedy perzský vládca, Sásánovec Ardašír, zvrhol Arsakovca Artabána IV. a vytvoril [[Novoperzská ríša|Novoperzskú ríšu]].
