Konská železnica Praha – Lány: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Zdroj: kategórie
ŠJů (diskusia | príspevky)
→‎História: v mieste
Riadok 5:
Železnicu prevádzkovalo združenie pražských mešťanov a šľachticov s názvom Pražská železniční společnost. V roku 1825 o koncesiu požiadal gróf Kašpar Šternberk a Eugen Vrbna a právo na postavenie trate získali [[30. júl]]a [[1827]]. Podľa cisárskeho privilégiá mala železnica pokračovať z Kladna cez krivoklátske lesy, [[Zbečno]] a [[Liblín]] do [[Plzeň|Plzne]]. Trať vymeriaval Joachim Barrande, pričom objavil bohaté náleziská [[Fosília|skamenelín]].
 
Železnica mala rozchod koľajníc 1120 mm a liatinové koľajnice boli pololožené na podvaloch z tvrdého [[Pieskovec|pieskovca]]. So stavbou sa začalo pri obci [[Kačice]] a v roku [[1828]] bol pripravený prvý kilometrový skúšobný úsek. Na ňom sa zistilo, že koľajnice sa lámu, podvaly drobia a celkom vyhovujúce nie sú ani vozne. Od [[21. máj]]a [[1830]] bola v prevádzke časť od Brúsky blízkov mieste dnešnej stanice [[Dejvice|Praha-Dejvice]] (vtedy sa stanica pravdepodobne označovala názvom Praha, po roku [[1863]] je doložený názov Praha-Písecká brána), do stanice Kladno-Vejhybka. Ešte v roku [[1830]] bola predĺžená cez [[Stochov]] do [[Lány (okres Kladno)|Lán]] a v roku 1833 až do polesí Píně, juhozápadne od Lán na [[Hrad Křivoklát|Křivoklátsku]], kde sa výstavba po 58,7 km zastavila.
 
Roku [[1831]] bola vybudovaná Chotkova cesta, ktorá umožnila krátke dopravné spojenie od Bruskej brány na [[Malá Strana|Malú Stranu]] a cez [[Karolov most|Karlov most]] do centra Prahy.